Pre Roberta Fica nie je problém zohnať na hromadu predsedu parlamentu ako svojho straníckeho podriadeného a to isté platí pre prezidenta ako smiešne-smutnú figúrku, s nie práve jasnou mysľou, v jeho rukách. Ale zvolávať ich k tak zjavne za vlasy pritiahnutému vyhláseniu (a čo "demokracia" za Mečiara?) je predsa len trochu silná káva. Ale logiku to má. Nikdy nebola tak ohrozená vláda lobbyistov a ministrov ako bielych koní, určených na rozkrádanie tohto štátu. A doteraz tiež nikdy nebol tak vážne naštrbený imidž strany Smer-SD ako zástancu pracujúcich.
Spôsobili to kamionisti
Neuveriteľné tendrové machinácie poznáme všetci. Lenže koho z občanov v skutočnosti trápi "teplý vzduch" (podľa Jána Slotu) z neminutých emisných kvôt? V prípade likvidácie funkčnej záchrannej služby by sa zdalo, že sa aspoň pacienti ozvú, ale to sú ľudia nevládni a nevýjdu do ulíc a už vôbec nie masovo. Škandalóznu kauzu Štátne lesy (s "poradcom" Gálikom, Mečiarovým zaťom) na oko vyriešili.
Takže sa zdalo, že súčasní mocipáni sa už naučili ako zametať svoje kšefty pod koberec. Ale precenili sa. V prípade mýtneho podozrivým tendrom vybrali "vyvolenú" firmu, ktorá pri tak zložitom projekte musela zákonite zlyhať. Lebo tu už nejde o absurdné logá ministerstiev, kde by celkom stačilo, keby na nich boli hneď aj štandardy HZDS a SNS so supou hlavou. Tam tá zlodejina nikoho nebolí, ale predsa len sú to arašidy proti takému mastnému mýtnemu kšeftu. Lenže to mýtne je zložitý systém a to keď dáte do rúk "kamošom" schyľuje sa k prúseru. Nevážne vyhlásenia ministra Vážneho, že systém je takmer "excelentný" to nemohli zachrániť. A hlavne - týmto vlastným kšeftom siahli na konkrétne peniaze konkrétnych ľudí. V tomto prípade kamionistov. Ich oficiálne zastúpenie Česmadom zrejme v priebehu rokovaní na ministerstve a vo vláde spacifikovali a tak naozaj nepredpokladali, že by im to ani tentoraz neprešlo. Lenže narazili, kamionisti urobili presne to, na čo majú právo. A to ešte boli veľmi mierni proti protestom poľnohospodárov vo Francúzsku alebo Španielsku. A hlavne, strana Smer-SD neustále deklarovala ako jej ide o čestné zaobchádzanie s pracujúcimi, pretože ona je (ako perspektívne hlavne Sociálna demokracia) stranou pracujúcich. A teraz pocítili, čo to je keď sa tí pracujúci naozaj naštvú. Celkom chápem, že to Roberta Fica vážne zronilo. To si len báťuška Stalin mohol dovoliť (sám strojcom teroru) občas blahosklonne urobiť dobré gesto, aby ho ľud ešte viac miloval. Táto hra sa dá reprízovať donekonečna len v diktatúrach. Premiér Slovenska by takouto cestou ísť nemal, je to slepá cesta. Veď tentoraz to nebolo rozhodnutie Fica, ktoré malo napraviť škandalózne následky škandalózneho tendra (v duchu "Ja som o tom nevedel, dobre, že ste ma upozornili"), ale bola to doslova ulica, ktorej sa musel podriadiť. Zistil totiž, že väčšina občanov s nimi sympatizuje ako následok aj predošlých spomínaných tendrových tunelov. Táto kvapka pretiekla.
Nie je teda žiadnym prekvapením, že stratil nervy, začína vyhlasovať nezmysly, snažil sa (márne) ignorovať nové kamionistické odbory a robí veľké zastieracie manévre v podobe likvidácie dvoch ministerstiev.
Je to svinstvo
Nebol to nikto iný ako sám Vladimír Mečiar, kto upozornil na to, že sa blížia voľby a strany zúfalo zháňajú peniaze na volebnú kampaň. A tiež ukázal, čo to znamená, keď jemu samému ktosi siahne na kšefty, ktoré mali priniesť na volebnú kampaň nemalé financie. Už pol roka po prevalení škandálu so Štátnymi lesmi prišla sladká pomsta a zo vzbúrencov ostal (presne v duchu komunistického cynizmu z 50. rokov) zamestnaný na svojom mieste už len organizátor protestu, ktorý celý škandál spustil. Kauza škandalózneho predaja emisných kvôt sa zdarne zametá pod stôl. Veď SNS-áci mali dva týždne voľný prístup na Ministerstvo životného prostredia, aby zlikvidovali kompromitujúce dokumenty. No a teraz zlikvidovali aj tú "garážovú firmu", ktorá bola dosť dobrá na obchodovanie so Slovenskom v SNS-áckych rukách. Tu je pozoruhodné ešte niečo - zlyhanie princípu zastupiteľskej demokracie. Tento princíp predpokladá, že občanom predkladajú rôzne strany svoje návrhy, ako ich budú zastupovať, a potom, čo dostanú dostatok hlasov, sa vo vláde predháňajú, aby v týchto úlohách na jednotlivých ministerstvách uspeli a tak si zachovali perspektívu zastupovať občanov aj v budúcnosti. Tento princíp má ale zmysel len vtedy, keď ide o strany, ktoré mienia existovať dlhodobo za štandardných demokratických pravidiel. Toto by malo byť krédom Smeru-SD, ktorá je stavaná ako strana dlhodobá. Lenže HZDS a SNS NIE sú štandardné politické strany už aj preto, že sú to strany jedného muža. A Mečiar aj Slota vedia, že raz musia skončiť a tak im je jedno, či im zverené ministerstvá zlyhajú, hlavne keď si ešte tu a teraz nahrabú, ako som už o tom podrobnejšie písal. Klasickým príkladom je Ministerstvo životného prostredia v rukách SNS, ako o tom pre Plus 7 dní hovorí bývalá expertka tohto ministerstva Gabriela Fischerová:
"Po roku 2006 som nevidela žiadny odborný záujem o rezort. Vlastne ich životné prostredie vôbec nezaujímalo. Najviac im však zazlievam, že úplne rozvrátili ľudský potenciál ministerstva, ktorý sa formoval celé roky. Mnohých vyhodili alebo odišli radšej sami. Lenže odborník vám nevyrastie zo dňa na deň a nahradiť takého človeka nie je ľahké. Z ľudskej a odbornej stránky tam dnes vládne úplný marazmus. Rôzne prešľapy sa robili vždy, ale nikdy nie takým okatým spôsobom a vždy sa vedenie ministerstva staralo aj o samotný rezort. Súčasný stav je na zaplakanie. Keď sme robili národný alokačný plán emisií, tak som upozorňovala, že je tam niekoľko chýb, a zdalo sa, že ich tam zámerne nechali. Celé to bolo netransparentné. Tak som odišla.
...
Problém je skôr v tom, že tam nastúpilo veľa dosadených ľudí. Nevedia alebo nechcú robiť a ak by aj mali snahu, nemá ich to kto naučiť. Neviem, ako sa tam tí ľudia dostali, ale ministerstvo minimálne od roku 2006 nerobilo žiadny konkurz na štandardné referentské miesta."
Taká strana ako SNS sa na ministerstve, ktoré dostane do rúk, nesnaží dokázať voličom, že ich voľba bola správna, ale správajú sa tam ako dobytom území. Pre "záchrancov Slovenska" (a Mečiarove HZDS sa už ani toto nesnaží predstierať) je to Klondajk, ryžovisko, zlatá baňa, ktorú treba čím skôr vybagrovať.
Je teda demokracia na Slovensku v ohrození? Áno, a ešte raz áno. Kým tu budú strany, ktoré za každú cenu hrabú z nášho spoločného, aby potom z toho financovali vlastné okázalé volebné kampane bez finančného limitu (veď nakradnuté sa ľahko rozhadzuje) a tým sa dostávali do výhodnejšej pozície oproti stranám, ktoré nekradnú (alebo nemohli kradnúť - lebo keď sa takýto chorý sloťácko-mečiarovský princíp spustí je naozaj "sprostý, kto nekradne") - dovtedy je už aj samotný princíp demokracie, teda demokratické voľby, spochybnený. Premiér Robert Fico mal pravdu.
P.S. Už Bismarck povedal, že kto sa nestará o politiku, o toho sa stará politika. Riešenie je prosté - budeme mať voľby. Tak voľme pozorne!
