Nigel Farage sa v europarlamente obul do europrezidenta Hermana Van Rompuya ostrým slovníkom, ktorý nemienim opakovať. Ale rovnako by som sa toho pána opýtal "Kto ste? Nič som o vás nikdy nepočul..." Áno, pripomína to tú alegóriu o muche, čo sa stane prezidentom. A tiež si ako Nigel Farage myslím, že na tomto poste by mala byť "veľká globálna osobnosť" a "politický líder 500 miliónov ľudí". A nechce sa mi veriť, že by sa v celej Európe nenašli vhodní kandidáti a už som o tom aj niečo tu napísal. Skôr začínam mať nepríjemný dojem, že v Bruseli sa vytvorilo to, čo jeden z čelných predstaviteľov ruskej komunistickej revolúcie pomenoval takto: "Najskôr ľudstvu vládol matriarchát, potom patriarchát a dnes sekretariát." Keby o europrezidentovi rozhodovali Európania sami, tak by tam tento neviditeľný pán Rompuy nemal šancu. Ale keďže sa vyberal akosi podivuhodne systémom "za nás bez nás", tak tú šancu mal naopak veľkú, lebo každý sekretariát má najradšej neviditeľných šéfov.
Kto tu velí?
Armáda euroúradníkov začína fungovať vo vlastnom uzavretom svete, na ktorý občania Európskej únie nemajú žiadny dosah. Je to privilegovaná vrstva s vysokými platmi, žiadnymi daňami, ľahšiemu prístupu k luxusnému tovaru, všemožnými výhodami, o ktorých sa nám ani nesníva. A táto privilegovaná vrstva si chce svoje peniaze zaslúžiť a tak vytvára samozamestnanosť tým, že nariaďuje, zariaďuje, preveruje ale hlavne normuje európskeho občana. Najväčšie uskupenie demokratických štátov na svete tak vytvorilo pozoruhodne nedemokratickú štruktúru. Do nej málokto z nás vidí a preto oceňujem, že europoslanec Železný takýto pohľad do zákulisia euroBruselu poskytol svojím listom vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí ČR Karlovi Schwarzenbergovi.
Podľa mňa je Európska únia najskvelejší politický projekt posledných desaťročí a Európska komisia najhorší spôsob ako ho napĺňať.
Aké je riešenie? To naozaj neviem, len pripomínam, čo povedal už niekto múdrejší: "Kto sa nestará o politiku, o toho sa postará politika". To platí aj na europolitiku...
