Najneuveriteľnejšia je totiž práve tá náhla premena. A aj to, aby sa na technickom potknutí poslankyne takého mena, mala tak radikálne lámať jej politická kariéra. Neverme na duchy.
V prvom rade, previnenie Radičovej až príliš pripomína „búrku v šrbli“. Je totiž nad slnko jasné, že takéto výpomoci pri hlasovaní (kde nejde o žiadny podvod, lebo poslanec či poslankyňa chcú hlasovať, ale z akéhosi dôvodu nie sú včas pri hlasovacom zariadení a tak za nich zaskočí najbližšie sediaci spolustranník) je bežná prax. Takých prípadov muselo byť doteraz v našom parlamente stovky. A nikto sa nad tým nepozastavoval. Veď Radičová by nemohla takto hlasovať, keby ju o to kolegyňa nepožiadala a nedala jej na to svoju hlasovaciu kartu. No a tu je ten háčik, na ktorý sa rybička chytila. A kto bol ten rybár? Zvážme to spolu.
Celkom vymyslený scenár
Predstavme si, že existuje akýsi predseda akejsi strany, volajme ho napríklad Dinda. Začínal ako prehadzovač železničných výhybiek a akosi sa šikovne doprehadzoval až za predsedu vlády. Medzičasom stratil veľa priateľov, sympatií voličov, vlastných nervov ale aj zábran. Ku koncu, aby sa vôbec udržal v kresle, tíško spolupracoval so svojím najväčším a úhlavným politickým nepriateľom, ktorý mu celkom verejne požičal dvoch svojich najvernejších poslancov. Možno ho Dinda niečím vydieral (a že mal čím, nepochybujme).
Prišli voľby a Dinda prehral. Ale namiesto toho, aby sa rozumne upratal na lukratívne miestečko niekam do Bruselu, ostal nám tu na ocot. Skrátka, zabudol sa. Nebol taký šikovný, ako jeho český kolega Špidla. Alebo si na taký post jednoducho netrúfal? Nebuďme smiešni, keď dokáže v Bruseli bez hanby brať plat takí „neschopas“ a ignorant elementárnych daností pre európsku funkciu, ako je Kašický, náš Dinda by väčšiu hanbu ťažko narobil. Navyše má nepochybné zásluhy, takže by si tú bruselskú sinekúru aj celkom zaslúžil. Lenže on sa rozhodol inak a tu začínajú problémy. Je vedúcim, ale nemá kam viesť. Navyše mu nenápadne vyrástla konkurentka. Nazvime ju Ivetka.
Dinda je skúsený harcovník a vie, čo taká konkurencia znamená. Ale má svoj diabolský plán. Vystrčí Ivetku do prezidentských volieb, tá v nich (podľa všetkých prepočtov takmer naisto) pohorí a bude po konkurentke. Lenže aj Ivetka má svoj plán. Pustí sa do kampane, ktorú ale chápe skôr ako predprípravu na boj o Dindovo kreslo. A tento plán vyjde. Ivetka získa nečakane veľa hlasov a teda aj politický potenciál. Dinda sa prebudí, zavetrí nebezpečie a vzápätí príde sprcha na Ivetku. Namiesto oslavy, že v jej osobe dosiahla súčasná bezzubá opozícia výnimočný (hoci čiastkový) úspech, Dinda je nielen zdržanlivý chválospevov, ale aj naznačí, že Ivetka je neposlušná a mala by rýchlo zrovnať stranícky krok.
Lenže Ivetka na to nepočuje a vzápätí sa pred užasnutým publikom udeje jej náhly odchod z politickej scény „na vlastnú žiadosť“ A tomu vlastnému želaniu máme veriť!?
Nebolo to náhodou tak, že jej kolegyňa, za ktorú tak nešťastne hlasovala, zohrala úlohu návnady, do ktorej politicky ešte málo cynická Ivetka naivne padla? A keď rozpoznala aká búda na ňu spadla, došlo k nátlaku, ktorý ju už len posunul k politickému pádu? Lebo odchod z takého politického fóra, akým je parlament, pridlho pred novými voľbami, môže byť fatálny. O tom nátlaku sa môžeme len dohadovať (ale musel byť veľmi tvrdý a nevyberavý, že sa podriadila), ale nemusíme mať pochybnosti, že na našej politickej scéne sa dokážu dávať poriadne rany pod pás. Veď si len spomeňme, ako nevyberavo odstavil ktosi Martinákovej nádejné Slobodné fórum pozoruhodnou negatívnou mediálnou kampaňou s využitím trójskych koní priamo v jej najbližšom okolí. Alebo na pozoruhodný puč Csákyho s Durayom proti zdanlivo neporaziteľnému Bugárovi. Alebo ako sama Martináková odbodyčekovala Šimka z predsedníctva ním práve zakladanej strany, že ostal ako vyoraná myš. Na Ivetku sa tiež niečo našlo. A chyba zástupného hlasovania je len zásterka toho horšieho, čo nevieme. A čo sa chystalo, ak by neodstúpila...
Z tohto pohľadu už celkom inak vyznejú jej výroky, že MUSÍ odísť z parlamentu, aby MOHLA ostať v politike a že odchod z parlamentu jej dáva šancu SLOBODNE sa rozhodovať.
Veď je to celé ako päsť na oko. Ďaleko vážnejšie obvinenia Ferdinanda Devínskeho ho nedonútili vzdať sa poslaneckého mandátu. Ani ďaleko vážnejší podvod Rafaja s absentérom Slotom neviedol k takémuto, v tomto prípade logickému kroku. Ivetka nemusela odstúpiť kvôli nejakému hlasovaniu. Ale to, že tak urobila sa rovná jej „vypnutiu“ z politickej scény, odstaveniu, izolácii. Už starí Rimania sa pri politickej vražde pýtali „Cui bono?“ (komu to prospieva?). A napadá ma len jedno meno. Navyše už vieme, že pre udržanie sa v kresle, neváha zaspolupracovať aj s úhlavnými nepriateľmi. A tí v prípade Ivetky tiež nestáli bokom...
Tak teda ako?
Predošlý scenár som si od začiatku do konca vycucal z prsta. Skrátka sa mi prisnil. A o čom sme to vlastne hovorili? Aha, o bývalej poslankyni Radičovej. Nuž, ja len, že neverím vlastným očiam...
