Zoči-voči tejto protokolárnej alternatíve sú ďalšie rozoberania zásluh a nezásluh na Novembri 89 úplne smiešne, preto som tie bizarné príklady z VPN dal na svoju osobnú stránku. Možno to niekoho naozaj pobaví, ale tu a teraz už takmer nie je čo dodať. Keď na 20-te výročie Novembra 89 dubasí SĽUK, baletí ktosi v galošiach, neznámi speváci spievajú populárne zmesky a I.M.T. Smile nôti, ževraj "Sľúbili sme si lásku...", treba k tomu slov? Zmizli autentickí umelci, ktorí vtedy riskovali svoje kariéry a nastúpili profesionáli, ktorí zahrajú a zatancujú každému. Rozvadení Neholucionári zmizli z javiska aj hľadiska, akoby nikdy ani neboli. Slávnosť odslávili tí, ktorých sa ten November vraj ani netýkal, ako jasavý kar. Takže sa mi podvedomo pripomenuli slová Krylovej piesne "Píseň Neznámeho vojína":
Jednou za čas se páni ustrnou
a přijdou poklečet.
Je to trapas když s pózou mistrní
skoušejí zabrečet...
Čo dodať? Je po revolúcii. Zvíťazil štátny protokol...