Jasne, že je to komické, keď sa dvaja najväčší korupčníci na Slovensku hádajú o to, čo je ešte morálne (viď http://www.sme.sk/c/4289424/koalicia-hromadi-problemy.html ). A ešte neuveriteľnejšie je, keď začne práve LenOn, ktorý je priam zakladateľom takýchto praktík členov vlády. Spomeňme len kauzy Rezeš, Ducký (viď http://gustavmurin.blog.sme.sk/c/163106/Kto-je-hajzel.html#t2 ), Jahnátek a Kramplová (viď http://gustavmurin.blog.sme.sk/c/160950/Koniec-Hrusticky-huzevnatej.html#t2 ). V porovnaní s ním je ten "Hlúpy Jano" (to píšem bez akýchkoľvek sympatií) aspoň v tom chytrý, že sa síce nechal nachytať x-krát ožratý, ale nikdy nie so "smoking gun" (pištoľou po výstrele), skrátka nikdy nezaznelo v médiách nejaké jasné prepojenie medzi ním a podsvetím, kým LenOn je na Slovensku priam priekopníkom tohto spojenia s vládnou mocou. O tom som už písal vo svojej najnovšej knihe " Mafia v Bratislave ".
Ale rád by som upozornil na inú časť problému prepojenia vládnej moci a podsvetia, o ktorej som tam tiež písal: "Najmä teraz, po vstupe krajiny do EÚ, budú mať títo ľudia tendenciu ešte viac sa scivilniť, poľudštiť," povedal pre časopis Týždeň Jozef Šátek. To znamená, že sa budú chcieť presadiť sofistikovanejšími metódami - napríklad ovplyvňovaním legislatívy. "Keďže podsvetie sa dostalo k obrovským finančným prostriedkom aj vďaka korupcii, dnes disponuje informáciami, ktorými môže vydierať politikov aj štátnych úradníkov. Týmto spôsobom sa dá celkom úspešne fungovať napríklad v procese verejných obstarávaní," upozorňuje Jozef Šátek. Podľa neho "zvýšenú pozornosť treba venovať zdravotníctvu, eurofondom, veľkým zahraničným investíciám, privatizácii elektrární a podobne."
Názorným príkladom, ako to dopadne, keď sa táto nová forma organizovaného zločinu podcení, je Bulharsko. Miera korupcie tu dosiahla takú úroveň, že už aj v správe Európskej komisie sa píše: "Existujú vážne podozrenia z napojenia zástupcov štátu na organizovaný zločin." A na to si, po odvolaní troch ministrov vrátane ministra vnútra pre podozrenie z korupcie, trúfne posťažovať bulharský premiér Sergej Stanišev: "Hovorí sa o tom až príliš nahlas."
Mimochodom, koncom septembra 2008 v Moskve neznámy strelec zastrelil bossa mocného čečenského klanu Ruslana Jamadajeva (46) práve vedy, keď odchádzal z dôležitého rokovania v Kremli. Jamadajev bol bývalý poslanec ruskej Dumy."
To je problém!
Áno, o tamtých dvoch (LenOnovi a Janovi) platí, čo som v tej knihe tiež napísal o začiatkoch mafie u nás v 90-tych rokoch: "...to boli roky, keď sa do politiky dostávali rovnakí primitívi, ktorých by bežne fungujúca spoločnosť nepustila v demokratickom parlamente bez ostrahy ani na záchod. A fungujú tam dodnes."
Problém je ale v tom, či celý náš politický systém nie je nastavený tak, že takéto prepojenie vládnej moci a pochybných, netransparentných ekonomických záujmov nie je nevyhnutnosťou. Veď načo sa ktosi snaží dostať do vysokej politiky, akými prostriedkami sa tam môže udržať a načo mu je vládna moc, ak by za tým tieto vzťahy neboli? Hovorme realisticky, strana, ktorá nemá "sponzorov" neprežije. Veď aj SDKÚ malo desiatky miliónov dlhu, ktoré boli zázračne vymazané. Slobodné fórum bolo vo finančnom marazme a odrazu má táto málo perspektívna strana po problémoch a dokonca aj Bélovi Bugárovi uškodili Csákyho a Durayove šepkandy o málo transparentnom prepojení na maďarské podnikateľské kruhy na juhu Slovenska. A to je práve Bugár asi ten posledný, ktorého by sme na politickej scéne upodozrievali. Písalo sa o enormnom kradnutí vlády za Mečiara, potom prišli volebné slogany o tom ako sa kradlo za Dzurindu a dnes sa minimálne dve koaličné strany (teda väčšina!) pokúšajú každý na vlastnú päsť o korupčné rekordy!
Lenže, otázka je, či máme takýto náš politický systém, kde je prežitie a prosperita politickej strany na takýchto kšeftoch založená, čím nahradiť. O prepojení mafie a ruskej vládnej moci som písal nielen v knihe "Mafia v Bratislave", ale aj knihe "Všetko je inak": "Ruského premiéra Anatolija Čubajsa údajne uplatili miestni oligarchovia tak, že mu vyplatili 90 000 dolárov za neexistujúcu knihu a keď sa stal nepohodlným, použili to proti nemu (inak by sa na to neprišlo). K tomu len dodajme, že Hillary Clintonová v roku 2000 úspešne kandidovala vo voľbách do Senátu a akútne potrebovala okrúhlu sumičku na predvolebné výdavky. Nemohla ju ale dostať priamo od nejakého magnáta, pretože to by zaváňalo veľmi citlivo vnímaným klientelizmom. Memoáre, ktoré koniec-koncov o dva roky predsa len vydala (a možno ani nenapísala, existujú totiž tzv. ghost-autori, ktorí to ochotne urobia za vás), sú skvelým prostriedkom ako počestne získať potrebný kapitál na volebnú kampaň."
No a to je to smutné, na čo chcem upozorniť. Hillary Clintonová totiž dostala zálohu na jej budúce memoáre v astronomickej výške osem miliónov amerických dolárov. Všetci prítomní odborníci na americký knižný trh sa jednomyseľne zhodli, že ani pri enormnom úspechu takej (v tej chvíli len hypotetickej knihy) sa takýto honorár nemôže vydavateľstvu reálne vrátiť. Vyzeralo to na nepochopiteľnú ekonomickú samovraždu desaťročia inak celkom zmysluplne fungujúceho vydavateľstva. Lenže to vydavateľstvo neskrachovalo a zjavne sa o svoje peniaze ani nestrachovalo. Vysvetlenie už poznáme. Ale málokto vie, že toho majú s Billom na svedomí o "trochu" viac (cit. Všetko je inak): "Ostalo po nich stále toľko nezodpovedaného (v závažnejších kauzách ako je zabudnuteľná Lewinská) v Arkansase i Washingtone, vrátane zopár mŕtvol. Musí to byť poriadne deravá pamäť, ak si niekto vo vlastných memoároch nespomenie na vyšetrovanie podivuhodných finančných transakcií Clintonovcov v kauze Whitewater; alebo Travelgate, keď Hill nasadila svojich ľudí do kancelárie zabezpečujúcej služobné cesty prezidenta; dodnes neobjasnenú "samovraždu" ich blízkeho priateľa Vinceho Fostera, ktorý tak veľa vedel aj o vyšetrovaných kauzách a v neposlednom rade škandalózny posledný deň Clintona v prezidentskom úrade, keď rozdal 177 amnestií (aj drogovému dílerovi a roky hľadanému medzinárodnému defraudantovi, ktorého manželka vzápätí venovala 450 000 dolárov na Clintonovu prezidentskú knižnicu)."
A táto pani dnes reprezentuje Spojené štáty, vzor demokratického politického systému, v zahraničí! Ak sa teda chceme zbaviť problému korupcie v politike, z koho si máme zobrať príklad? A to ani nespomínam korupčné aféry s nákupom stíhačiek v Čechách, vojenských helikoptér v Dánsku, ďalších podobných kontraktov dokonca ešte so Saddámom Husajnom vo Veľkej Británii, veľkopodvodov politikov v Maďarsku, Poľsku a inde. Nevidím ten žiarivočistý vzor na Východe, ani na Západe. Ale možno sa mýlim....
