V tejto krajine žili Slováci a Maďari aj po roku 1989 bez násilia. Ani fanatickému Durayovi sa nepodarilo poštvať proti sebe obyvateľov na zmiešaných územiach. Ale zdá sa, že scenár prechodu od štvania k fyzickým útokom už niekto spustil. Pred časom som upozorňoval, že maďarskí menšinoví politici podozrivo kopírujú predvojnovú henleinovskú cestu provokácií (viď. Európa sa čuduje? na http://gustavmurin.webgarden.cz ). Veľmi im napomohla cielená provokácia "posíl" maďarských radikálov na futbalovom zápase v Dunajskej Strede. Veď kvôli niečomu podobnému vznikla aj známa "Futbalová vojna" medzi Hondurasom a Salvadorom, ako ju opísal známy poľský publicista Ryszard Kapusćiński. A samozrejme, že k tomu prispel aj neprimeraný zákrok našich policajtov. Nešťastným spôsobom si chceli vybiť zlosť za to ako ich ponížili poľskí fanúšikovia pri medzištátnom zápase v Bratislave, keď zopár policajných ťažkoodencov zmlátili tak, že boli radi, že z toho vyviazli aspoň v slípoch. Vtedy naša polícia reagovala pomaly a podceňujúco. No a akurát v Dunajskej Strede zasa prirýchlo a neprimerane brutálne. Ak chceli rozpútať naozaj krvavú nenávisť na oboch stranách hranice, nemohli si počínať lepšie. Veď keď Csáky vyhlasoval, že sa "Maďari boja žiť na Slovensku", vyznelo to smiešne. Teraz mu nabili plný palebný priemer ostrej munície.
Odveta je typicky maďarská - od provokácií pred našim Veľvyslanectvom v Budapešti až po likvidáciu dvojjazyčných názvov slovenských dedín v Maďarsku (viac na http://gustavmurin.webgarden.cz ). Veď tam už pomaly vládnu len radikáli. A nie je to náhoda.
Maďarsko mimo Európy
Maďarská republika je na hrane ekonomického, politického aj kultúrneho bankrotu. To, čo sa tam deje, vrátane masívnych násilných demonštrácií, organizovania radikálnych, rasistických a xenofóbnych skupín a neochoty vládnych štruktúr zasiahnuť proti nim, vytláča túto krajinu z civilizovanej Európy. A to je nebezpečné aj pre nás. V okamihu oslabenia pozície štátu a rozkladu hospodárstva má extrémizmus zelenú. Veď to už dnes skúšajú najbrutálnejšími metódami. Pred pár dňami zápalnými fľašami vyhnali Rómov z ich chatrčí a začali po nich strieľať. Výsledok - mŕtvy muž a žena. Deti bez rodičov. Stalo sa v obci Nagycsécse v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe (viac na http://www.rozhlas.sk/inetportal/2007/index.php?lang=1&stationID=0&page=showNews&id=59439 ). Keby sa niečo také stalo u nás, už by tu boli všetci euro-komisári aj so sekretárkami a dumali nad tým akí sme rasisti. Maďarská vláda (lebo mnoho našich Rómov volí premyslene maďarskú národnosť) by iste prišla so skvelým nápadom poslať na naše územie "mierové sily", keď to zjavne sami nezvládame. Ale keď sa to deje u nich, aké to božské ticho po Európe panuje! Áno, Európa je zaskočená morálnym úpadkom maďarskej spoločnosti. Lenže, ak to takto pôjde ďalej, budú sa musieť rozhýbať a maďarský extrémizmus odsúdiť. A preto má Csáky za domácu úlohu odviesť pozornosť. Cieľ je prostý. Maďarský radikalizmus, ultranacionalizmus a rasizmus sa už nedajú zastierať. Preto je dôležité ukázať prstom aj na iných - aha, veď aj Slováci... Už zasa raz máme fungovať ako fackovací panáci maďarskej politiky. A preto to najhoršie, čo by sme mohli urobiť, je vrhnúť sa do náruče vodcu Slotu.
Národ ako kšeft
Môj známy je stavbár a pred nedávnom mi hovoril o nečakanom náleze v jednej budove pred rekonštrukciou. Bolo tam totiž aj niekoľko opustených a zamknutých kancelárií, tak museli vypáčiť dvere. A tam - poklad! Teda skôr jeho prázdny obal. V tých miestnostiach boli naukladané stovky a stovky búst generála M.R. Štefánika. Aleje Štefánikov, zástupy Štefánikov, celý snem gypsových hláv Štefánika. Začali teda pátrať po príčine toho gypsového moru a zistili, že išlo o zákazku Ministerstva kultúry z čias niektorého z národne uvedomelých ministrov. A výsledok je jasný. Niekto "splnil zákazku", dobre si namastil vrecká (minister snáď neostal nasucho?), no a čo už so samotným Štefánikom a jeho bustami? Na tie sa jednoducho zabudlo. Veď o tie nešlo, alebo áno?
A toto je len malá ukážka toho, čo by nás čakalo, keby sme uverili samospasiteľnosti slotovského typu.
Riešenie
Nikdy som nemal rád bruselskú byrokraciu, ale na niečo by sa akurát teraz šikla. Slota túži ísť do Bruselu. Počul iste, že je tam ešte väčší veget než v našom parlamente. Novinári vás tam nepoznajú, prezenčka sa nekontroluje a recepcií je toľko, že by mohol byť permanentne na mol. A ešte aj typicky slotovsky ozvláštniť svetoznámu bruselskú postavičku cikajúceho chlapčeka, sochu Manekenpis. Veď to, čím sa ten kamenný chlapec preslávil, dokáže náš Jano hravo aj z balkóna. A ešte by sa mohol stať aj predlohou rozprávky "Ako hlúpy Jano ešte aj v dnešných časoch k šťastiu prišiel". Takže v Bruseli by bol od Slotu pokoj.
Teraz ešte nájsť niečo pre Csákyho. Jazyky tam nepotrebuje vedieť a spolu s originál maďarskými poslancami by tam mohli založiť Fórum gulášového kotlíka.
A verte, dostať týchto dvoch tak ďaleko, ešte sa tam (stratení v cudzom svete) aj zbratajú. No a zdanlivo neriešiteľné národnostné nenávisti by zase tíško spľasli...
