Ešte sme nedozreli?

 Verím, že nikto vo veci dostatočne vzdelaný nepochybuje o genialite architekta a urbanistu Le Corbusiera. Videl som už ako decko jeho dielo v praxi. Bol to idiot!
 Na východnom okraji sídliska Krasňany, kde od narodenia žijem a ktoré považujem za jedno z najkrajších na Slovensku, je tzv. Experimentálka. Bolo to miesto, kde sa Corbusierove myšlienky mali naplniť. Jednou z nich bola idea, že byt má byť maximálne svetlý. Výsledok - v Expermentálke mali byty okná z dvoch strán v jednej miestnosti. Ľudia tam žili ako v akváriu. Bolo to choré. Kto mohol, ušiel odtiaľ a dnes sú tie domy prestavané.
 Ďaleko väčším pokusom predviesť Corbusierovu genialitu v praxi bolo mesto Brasília. Betonová, studená, nepraktická a neživá architektúra uprostred džungle. Odkedy ten experiment Brazílčania postavili, akosi sa ním nechvália. To už lepším epigónom bol František Gahura a jeho projekt Zlína. A naopak úplnou katastrofou je Talašova "zahustená" Petržalka. Z projektu na zelenej lúke vznikol absurdný experiment pre potešenie absolventov vyhliadkových letov. Lebo z balóna môžu tie nezmyselne vyprojektované zákruty vyzerať iste milo, ale dal by som pánovi Talašovi k náhrade ten zbytočne prejazdený benzín a následky umelo vytvorených kolíznych bodov lineárnych komunikácií. Petržalka alias Talašov je odporný masový sociálny experiment, na ktorý doplatili desaťtisíce jej nedobrovoľných obyvateľov rozvrátenými rodinami, zvýšenou kriminalitou a šírením drog ako náhradky reálneho života. Nezmyselná, nelogická, avanturistická panelová džungľa bez kultúrneho, sociálneho a environmentálneho zázemia. Mám tam inak jeden zachránený parčík. Nebyť môjho článku v Novom slove (mimochodom, v tých časoch malo slovo inú váhu), padol by za obeť "zahusťovaniu".
 V Petržalke (a nielen tam) zanechal Le Corbusier ďalšiu svoju "geniálnu" stopu vynálezom "sociálneho jadra". Spočiatku tomu ľudia uverili, ale keď poznali následky papundeklových stien toalety a kúpeľne, dochádzalo až k takým absurditám, že tieto jadrá boli montované do bytov formálne, aby boli vzápätí majiteľmi vyhodené a nahradené normálnymi, murovanými stenami.
 Ale nemyslime si, že viac ako štyridsať rokov po smrti Le Corbusiera tieto experimenty na ľuďoch prestali. Len pred pár rokmi bol na Slovensku vyhodnotený ako architektonicky najgeniálnejší tzv. sklenený dom. Dobre počujete, ľudia boží, dom zo skla! Úžasný nápad, akurát, že sa v ňom nedá bývať. Nielen z pocitu života v akváriu, ale aj z absolútneho nerešpektovania zmeny ročných období, takže tam v zime bola strašná zima a v lete strašne teplo. Chudáci majitelia tejto vily, tuším ušli, ak tam nezahynuli a neležia dodnes.
 Rovnako obludný bol nápad tzv. posuvných stien. V USA som sa stretol s mladým architektom, ktorý s týmto nápadom experimentoval až tak, že sa tie steny mali samé posúvať, keď sa k nim človek priblížil. Mal s tým na rôznych výstavách veľký úspech. Tak tento avanturista naprojektoval naše spisovateľské izby tak, že ich nebolo možné zamknúť. Vraj kvôli lepšej komunikácii. A do nepríčetna sa rozčúlil pri jednej večeri, keď nás navštívila milá pani zaujatá myšlienkou nakoľko vlastne moderná architektúra rešpektuje bežné ergonomické, sociálne a individuálne limity ľudí. Za všetky doterajšie štyri pobyty v USA som nevidel nikoho tak stratiť sebakontrolu a vrieskať v rámci debaty na toho druhého, ako sa to stalo tomuto "progresívnemu" architektovi. Bol to idiot. Pravoverný vnuk Le Corbusiera.
 Keď sa dnes rozhliadam po "developerskej" Bratislave, kladiem si otázku z nadpisu tejto úvahy. Kto vyprojektoval ten grc menom River Park? Už teraz neživú a neprirodzenú masu betónu a železa. Natlačenú vzhľadom k zázemiu tohto kolosu do priestoru tak necitlivo a podliehajúcu len lacnej vízii výhľadu na rieku. A čo NORMÁLNY život, až sa noví obyvatelia "dokochajú"? Uvažoval vôbec niekto nad tým, že tam vedie jediná a už dnes zahltená komunikácia, takže vyjsť na ňu bude malý zázrak a schádzanie z nej do podzemných parkovísk v tom množstve predpokladaných áut bude vytvárať neriešiteľné dopravné zápchy? Alebo inak - uvažoval vôbec niekto?
 Z tzv. modernej zástavby Bratislavy posledných dvoch desaťročí si neviem spomenúť na jedinú stavbu, ktorá by mala ambíciu prežiť sto rokov. A už vôbec nie byť akousi dominantou svojej časti mesta. Sú to všetko utilitárne, zabudnuteľné, podenkové stavby, ktoré majú jediný "developerský" účel - postaviť, čo najrýchlejšie a najlacnejšie, predať hlupákom Bratislavčanom, čo najdrahšie a ísť si takýto zisk užívať pod palmy Karibiku. Ale tieto jednorázovky by predsa zvládli aj tzv. projektanti, či ktokoľvek, čo ovláda počítačový program a logaritmické pravítko, načo sú architekti?! Niekedy mám pocit, že architekti sú pod tým podpísaní len preto, že to zákon prikazuje. Inak sú to len vyššiemenovaní kresliči. A pri niektorých mám pocit aj taký, že rozdiel medzi prostitútkou a architektom je len v tom, že ten druhý berie ďaleko viac peňazí za ďaleko menšiu námahu v ďaleko hygienickejšom prostredí.
 Samozrejme, že v tej večnej faustovskej dileme nedobrovoľného manželstva architektúry a komunálnej politiky nie sú architekti sami. Áno, máme tu rozsiahlo skorumpovanú samosprávu od tých najnižších až po tých primátorských šampiónov, či územných mocipánov, čo neberú fazuľky. Príklad takejto kšeftárskej architektúry máme žiaľ aj v Krasňanoch. Volá sa "Slnečný dom" a bol aj vychválený v obdobnom časopise určenom architektárskej samochvále. Nič slnečné na ňom nie je. Pravda okrem atypických okien, ktoré mali noví majitelia problém nejako prekryť proti prílišnému slnku. Tento dom mal šialene koncipovaný výjazd áut z podzemnej garáže, ktorá je tak drahá, že tam mnohí obyvatelia a hlavne firmy na prízemí neparkujú a úplne tak zaplnili pôvodné parkovacie plochy pre ostatných obyvateľov. Sídlisko Krasňany bolo projektované ako vzorové a mnohé sa vydarilo - zástavba ľudských rozmerov, úplne dokonalá vybavenosť a veľa zelene. Potrebu nových bytov ďaleko citlivejšie rieši prebiehajúci projekt nadstavieb starších štvorposchodových domov. Každý architekt a staviteľ sa s tým vyhrá trochu inak, je to zaujímavé a prirodzene zapadá do celkového charakteru zástavby. "Slnečný dom" je tu ako päsť na oko. Zabral jedinú voľnú zelenú plochu, nerešpektuje uličnú čiaru a ani vnútornými dispozíciami nenadchol, niektoré byty sú už roky od dostavby neobsadené. Tak načo ho stavali? No na kšeft. Keď som s televíznym štábom zašiel za vtedajším starostom Bielikom (áno, ten Bielik), bol tak zúrivý, že vôbec musí na nejaké otázky odpovedať, že skoro rozbil erárnu kameru. Keď som zašiel za vedúcim Stavebného odboru ten vyhlásil, že sa na sídlisku MUSÍ raz za desať rokov postaviť nejaký obytný dom pre novú generáciu. Celkom absurdná pseudo-argumentácia z čias socializmu. Do tej novostavby sa nehrnuli žiadni Krasňančania, ani na to nemali. Zato tam máme niekoho z Angoly, tuším. To už vedúceho Stavebného odboru nezaujímalo. Nebol to idiot. Bol to špekulant, ktorý vedel, kde sú peniaze a bolo mu jedno, ako k nim príde. A nedoplatil na to, ako Bielik.
 Mimochodom, viem oceniť peknú prácu architekta. Okrem mnohých iných príkladov zo zahraničia by som rád upozornil na skutočne skvostný kostol v Oravskej Lesnej, o ktorom viem len vďaka tomu, že odtiaľ pochádza môj rod. Nebudem opisovať všetky jeho kvality, ale spomeniem dosť podstatnú kuriozitu. V obci nie je záznam o tom, kto ho vlastne ako architekt navrhol. Akoby vznikol z prirodzenej potreby ľudí a určite nie na kšeft. A o tom to všetko je...