V týchto dňoch sa preberám verejne dostupnými zdrojmi informácií o začiatkoch organizovaného zločinu u nás po roku 1989. A s prekvapením som zistil ako často tam narazíte na zmienky o HZDS a SIS. Stačí si len dať vyhľadať tieto heslá aj napríklad na stránke „cernak.sk" a ajhľa, čo nám tam vyskočí:
+ V erotickom salóne bratislavského hotela Junior, kde sa Diničovci a ich verní stretávali, boli podľa viacerých zdrojov nainštalované kamery, ktoré slúžili na tajné nakrúcanie známych i dôležitých ľudí v krajine. Zaujímavejšie materiály sa využívali na ich diskreditáciu. Podľa Ivana Ivanoviča Miška, člena ukrajinskej mafie, šlo aj o kompromitujúce materiály na niektorých bývalých príslušníkov SIS za Lexovho vedenia.
+ Ľuboš Ferus sa zviditeľnil v roku 1997 vydieraním podnikateľa Dušana Sopka. Majiteľ nitrianskeho cukrovaru odhalil, že po neúspešných vymáhaniach peňazí pre HZDS zamestnancom Ministerstva privatizácie na scénu vstúpila nitrianska skupina, ktorá ho prinútila vybrať z účtu takmer dvanásť miliónov korún. Neskôr sa kvôli tomu Ferus na krátky čas ocitol vo vyšetrovacej väzbe.
+ Z trezoru nitrianskej pobočky Všeobecnej úverovej banky počas prvého januárového víkendu 1996 zmizla astronomická suma v hodnote 174,7 milióna korún. Táto lúpež nebola nikdy súdne uzavretá. Podľa niektorých zdrojov nitky z lúpeže sa ťahajú až k SIS, isté špekulácie smerovali aj k tomu, že časť finančných prostriedkov mohla poslúžiť pri volebnej kampani HZDS.
+ Po úspešnom atentáte na vysokopostaveného mafiána Križanoviča zazneli špekulácie o tom, že mohlo ísť o politicky motivovaný atentát, keďže v dome (pred ktorým k atentátu došlo) býva poslanec HZDS Macuška, ktorý používa podobný terénny automobil ako zavraždený muž. Križanovič v tom dome nebýval a nie je jasné s kým sa tam stretol. Nemohla to byť ale náhoda, pretože inak by nebolo možné pripraviť tak technicky zložitý útok.
+ Keď košickým podnikateľom začali prichádzať prvé faxy od firmy Secura, ktorá im ponúkala svoje služby, boli ešte natoľko neskúsení, že slušne poďakovali a odmietli. Zakrátko si však zvykli za ochranu ponúkanú jej generálnym riaditeľom Róbertom Holubom automaticky zaplatiť a na nič sa nepýtať. Ten si tak zlegalizoval svoju výpalnícku činnosť... Firme sa nedarilo najhoršie, kým nepreniklo na verejnosť, že jej majiteľmi sú napospol bývalí policajti (napr. bývalý pracovník Prezídia PZ v Košiciach Ing. Peter Onuščák alebo manželka Petra Smerigu, ktorý čerstvo odišiel z polície)... Novinári si všimli aj to, že ďalší z už spomínanej rodiny Smerigovcov, Michal, bol označený aj policajnými zdrojmi za člena SIS. Podľa iných bol Holub v kontakte aj s agentom SIS Jánom Dopirjakom. Vo svojom erotickom salóne Evelyn zhromažďoval kompromitujúce materiály o dôstojníkoch tajnej služby.
+ V poslednom období pred smrťou sa (mafiánsky boss Žaľuď) ešte aktívnejšie zapájal do spoločenského života. Mal výborné kontakty s niektorými, aj bývalými, politikmi najmä z HZDS. Peter Steinhübel sa priatelil s Vlastimilom Vicenom, ktorý sa nikdy netajil kamarátskym vzťahom k exriaditeľovi SIS Ivanovi Lexovi. Podľa informácií SME Žaľuď telefonoval a občas sa aj stretol s námestníkom SIS Svěchotom.
+ Podľa šéfa slovenských vyšetrovateľov generála Jaroslava Ivora sa vraj sám Pápay vyjadril, že bývalý šéf SIS a poslanec Hnutia za demokratické Slovensko Ivan Lexa nad ním údajne drží ochrannú ruku. To by podľa Ivora mohol byť tiež dôvod vybavovania si účtov v podsvetí... (pápayovci zaviedli v Dunajskej Strede teror) Svoje si pri tom užil aj politik Béla Bugár, prsty vraj mali pápayovci aj v bombových útokoch v Maďarsku obecne médiami pripisovaných „Mečiarovmu komandu". V týchto rokoch prišlo o život, či zmizlo v meste i okolí takmer tridsať ľudí, z toho najmenej šestnásť bolo zavraždených. Výpalníctvo, vydieranie, biele kone, prostitúciu, prevádzačstvo aj kšefty s drogami a kradnutými autami kontroloval silný pápayovský gang.
+ (nástupca Sýkoru) Čongrády bol vraj blízkym priateľom bývalého riaditeľa kontrarozviedky SIS Petra Tótha a poznal sa aj s bývalými príslušníkmi Lexovej SIS.
Zdá sa akoby každý veľký boss podsvetia mal v tej dobe niečo so SIS pod kontrolou HZDS. Keď to tak človek číta, je blízky uveriť tomu, že skutočným nekorunovaným krstným otcom slovenskej mafie je...
Čo LenOnovi nedá spávať
Ak mnohé z predošlých citácií článkov rôznych novinárov, ktorí sledovali horúce 90-te roky z pohľadu organizovaného zločinu, počítajú s dohadmi a hypotézami, ktoré nie je vždy možné jasne dokázať, je tu jeden prípad, ktorý vlastne vyšetrený bol. Stačí opäť citovať:
+ Aktivity muža (Miroslava Sýkoru), ktorého šéf ukrajinskej mafie vyhlásil za svojho syna, nepoznali hraníc. Mal mať styky so SIS a pomáhať pri zavlečení prezidentovho syna aj pri vražde Róberta Remiáša. Bývalý šéf SIS Ivan Lexa čelil obvineniam, že si objednal vraždu Róberta Remiáša, spojku na korunného svedka v únose syna niekdajšieho prezidenta Michala Kováča, u Sýkoru za dva milióny korún. Ľuboš Ferus pred políciou priznal, že Remiáša sledoval na príkaz Sýkoru. Ešte v deväťdesiatom siedmom roku istý vypočúvaný vo svojej výpovedi k vražde Remiáša uviedol: „Od Križanoviča som sa dozvedel, že o takúto osobu mal záujem Sýkora. Križanovič mi povedal, len ho treba naložiť do auta a Sýkora už vie, čo s ním urobiť. (...) Spoločne s Križanovičom, Ľubošom z Nitry a ešte s tromi taktiež z Nitry, sme boli uvedenú osobu sledovať. (...) Asi na druhý alebo tretíkrát mi Križanovič povedal, že Sýkora potrebuje Remiáša pre SIS-károv."
Marek Ľ. (šofér Sýkoru) vo svojej svedeckej výpovedi tiež potvrdil kontakty svojich mafiánskych chlebodarcov s vedením Slovenskej informačnej služby.
+ Podľa vyšetrovacieho spisu vraždu Remiáša vykonali sýkorovci. Vykonať ju mali 40-ročný Imrich Oláh a 43-ročný Jozef Roháč spolu s dvoma zatiaľ neznámymi osobami. Informoval o tom 29. novembra 1999 na tlačovej besede vtedajší šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor. Remiáša sa vraj podarilo zavraždiť až na druhý pokus... Auto s Remiášom vybuchlo 29. apríla 1996 o 22:15 v Bratislave na križovatke ulíc Karloveská, Devínska cesta a Botanická. Remiáš zahynul na šok, spôsobený v dôsledku nadmerných účinkov ohňa a vysokej teploty.
Okolo tohto prípadu je od nástupu novej koalície pozoruhodne ticho. Pretože ak by sa dostal konečne pred súd, tak by už ani Mečiarova absurdná (amnestoval totiž úradne nedošetrený čin) amnestia na únos Michala Kováča ml. určitým ľuďom nepomohla. A tí už raz vo väzení začali hroziť, že prehovoria. Vtedy zasiahol LenOn svojou amnestiou náhradníka prezidenta. Lenže svedomie (či strach?) je vytrvalý hlodavec. Mať pod kontrolou SIS totiž práve preto nie je jediným vytúženým cieľom LenOna. Nie náhodou je vraj dnes už ochotný urobiť takmer všetko (viac na http://gustavmurin.webgarden.cz/), aby sa stal prezidentom. Ale tá SIS-ka by sa mu hodila tak, či tak.
Otázka znie - dokedy tu tento politický Frankeštajn ešte bude strašiť? A dostane sa niekedy pred súd za to všetko, čo ak neriadil, tak celkom iste svojou bezcharakternou politikou gangsterského typu spustil z reťaze?
