Čírou náhodou som včera cestoval cez Štúrovo námestie, keď sa od nábrežia presúvala prezidentská skupina na čele s Gašparovičom, jeho manželkou a zahraničnou návštevou so sprievodom. Bol to rakúsky prezident s manželkou po výlete novým riečnym katamaranom. Skrátka, papaláši na prechádzke.
Nič proti tomu, keby nekráčali práve cez námestie so súsoším Štúrovcov, bez ktorých by náš národne mysliaci prezident prezidentom nikdy nebol. A je smutné, že nemá ani toľko rozumu, aby sa po ceste, ak už nie rovno poklonil, tak aspoň pristavil pri tomto symbole našej národnej identity a vlastne aj štátnosti. Myslím, že by pánovi prezidentovi ruka neodpadla, keby zahraničnému hosťovi predstavil aspoň stručne („pristaviac sa na chvíľu") našich najvýznamnejších národovcov, medzi ktorých sa inak tak snaživo tlačí.
Na tento vzťah papalášov a sôch je asi najlepšie citovať Karla Kryla a jeho „Pomník neznámého vojína":
„V čele klaka, pak cnostné rodiny a náruč chryzantém..."
S logickým záverom:
„Nas**t, jo nas**t."
