Katastrofické správy sú dnes skvelý kšeft. Žijú z toho médiá (ako raz snáď ukážem na príkladoch), celé politické skupiny (viď. Al Gore a jeho Nobelova cena), ale aj odborníci. Pre tých posledných je to logická obživa už najmenej posledné polstoročie. Veda je za normálnych okolností neprístupná nielen laikom, ale už pomaly aj kolegom z iných odborov. Navyše, ak sa robí poctivo, tak neprináša jednoznačné závery. Pamätám si dodnes tú tortúru, keď mi istý docent zemetrasológie oznamoval mimo mikrofónu úžasné veci o hrozbách, čo nás čakajú, ale pred mikrofónom (vtedy som v rozhlase robil pravidelnú popularizačnú reláciu Premeny) už sa ošíval a keď mal vyjsť výcuc nášho rozhovoru v novinách, dostal skoro koprivku. Skrátka sa zľakol vlastných predpovedí. Ale takí vo vede nezarábajú. Zarábajú tí, čo „varujú". Lebo na varovania sa peniaze vždy nájdu.
Na tento jav upozornili aj tí vedci, ktorí v zmienenom filme vystúpili. Našťastie, oni pred lacným zárobkom na strachu iných uprednostňujú vlastné čisté svedomie. A tu je ich svedectvo:
Dochádza ku globálnemu otepleniu? Áno!
Môže ho spôsobiť človek? Nie a ešte raz NIE!
Vplyv ľudských činností na Prírodu je pozoruhodne paradoxný (názorné príklady s prekvapujúcimi závermi aj pre vedcov uvádzam na http://gustavmurin.webgarden.cz/). Akokoľvek hrozivo vyzerá najmä naša priemyselná činnosť, je stále ešte našťastie zanedbateľná vzhľadom k rozmerom Gaie (teda našej Zeme so všetkým, čo ju tvorí a bezprostredne obklopuje). A ako ukázal zmienený film, naša produkcia CO2 nemôže ovplyvniť cyklické pohyby v otepľovaní a zase ochladzovaní atmosféry Zemegule. Sme teda skôr svedkami zákonitého javu prechodného oteplenia, na ktorý má naša vlastná činnosť minimálny vplyv.
Komu to vyhovuje
Vplyv ľudskej činnosti na globálne oteplenie mala potvrdiť celosvetová vedecká rada IPCC s úctyhodným počtom 2500 vedcov. Ale ako to už býva, časom tu prevládli politici a rôzni aktivisti. Došlo aj k manipuláciám, takže pod záverečnú správu sú podpísaní aj tí vedci, ktorí z tejto rady odišli, lebo odmietli jej závery. Proti tomuto humbugu sa vyslovil aj zakladateľ Greenpeace Patrick Moore, ktorému vadí najmä politické zneužívanie tejto organizácie. Naopak v IPCC sú aktívni tí vedci, ktorí pochopili, že je to ich životná šanca. Veď len v USA sa rozpočet na klimatológiu vďaka tejto „hrozbe" zvýšil zo 170 miliónov na dve miliardy dolárov ročne! A to sa už oplatí vďačné ľudstvo trošku postrašiť.
Priam orgie moci tu zažívajú politici. Na jednej strane môžu vykázať snahu o naše globálne dobro (viď. Al Gore a jeho sladká odmena), na strane druhej je to úžasný bič na celé ľudstvo. Globálnym oteplením predsa pretromfujete každú kartu. Je to skoro taká úžasná zbraň ako údajná vojna proti terorizmu, vďaka ktorej je možné držať pod krkom masy, špicľovať ich a šikanovať, a oni sú ešte radi. Zvlášť sa v tejto úlohe vyžívajú bruselskí byrokrati, nová vrstva riaditeľov Zeme a priľahlého vesmíru. Teraz majú páku a pekne s ňou točia.
Kto na to doplatí
Stačí sa rozhliadnuť. Už sme svedkami absurdít „záchrancov sveta". Kam len oko dohliadne, po Slovensku sa rozrastajú žlté polia repky olejnej. Na bio-palivá, ktorých podiel na bežných palivách má stúpnuť na príkaz Európskej komisie na dvojnásobok, teda 10 %. Aj malé dieťa vie, že Zem nie je z gumy. Takže, ak obsadíme poľnohospodársku plochu plodinami pre biopalivá, neostáva nám na užitočnejšie plodiny. V USA to znamená, že na tento účel padne jedna tretina produkcie kukurice a všetka novoobrábaná pôda. Ošiaľ biopalív sa tak podieľa odhadom až z 30% na prudkom zvýšení cien potravín na celom svete. Pritom tie biopalivá mali byť pôvodne produkované len z inak nevyužiteľného odpadu! Ale čo by sme neobetovali pre záchranu ľudstva pred globálnym oteplením?
Veď sme na absurdity z Bruselu už zvyknutí. Každý dobrý hospodár vie, že má mať zásoby na horšie roky. Brusel nás za zásoby potravín pokutuje! Každý dobrý hospodár sa drží toho, čo mu ide. Brusel našich producentov cukru podpláca (paradoxne aj z našich daní), aby na Slovensku zatvárali cukrovary. Čím si budeme sladiť, ak sa spoločný trh nedajbože rozpadne, nevie asi nikto.
Aby to bolo ešte veselšie, prídeme zrejme o naše exportné produkty. Magnezitka, vápenky a cementárne sú totiž prirodzene najväčšími producentmi prenasledovaného CO2. Pritom ich podiel na celkovej zmene klímy je nula celá nula nič. A dopad aj veľmi problematických prevádzok na bezprostredné životné prostredie sa vhodnými opatreniami dá minimalizovať. Príkladom môže byť Žiar nad Hronom (viď. bližšie na http://gustavmurin.webgarden.cz/).
Záver?
Nechám to na vás...
