Andrej Reiner (22. júna 1951, Šahy - 30. mája 2007, Florida ) bol známy lekár, spisovateľ a autor publicistických a diskusných programov. Bol ženatý, s manželkou Ankou mali dcéru Zuzku, ktorá študuje medicínu.
Absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a špecializoval sa na farmakológiu. V 80. rokoch vyštudoval aj filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU. Je autorom viacerých rozhlasových hier, televíznych inscenácií a publicistických rozhlasových programov. Andrej Reiner bol v Slovenskom rozhlase niekoľko rokov vedúcim redakcie zábavných žánrov. Je autorom množstva humoristicko-satirických pásem. V 90. rokoch pripravoval nedeľný zábavník Diagnózy, ktorý sám moderoval. Spolupracoval aj s rozhlasovými stanicami Deutschlandfunk, Deutsche Welle a BBC. Bol dlhoročným moderátorom rozhlasových a televíznych relácií, predovšetkým o zdraví. Naposledy moderoval diskusný program o zdraví v TA3. Zároveň bol autorom pravidelnej relácie Nočná pyramída Slovenského rozhlasu s podtitulom Fonendoskop.
Jeho profesný život bol spojený s farmáciou. V posledných rokoch pracoval vo farmaceutickej spoločnosti Novartis a bol prezidentom Asociácie dodávateľov liečiv.
Ako spisovateľ vydal približne desiatku beletristických kníh. Bol podpredsedom Slovenského centra PEN.
Mal mimoriadne vyvinutý zmysel pre humor a bol nesmierne činorodý. Dokázal pracovať na viacerých projektoch naraz, o čom svedčí aj záber jeho činnosti - od humoru cez literárnu tvorbu po publicistiku a zdravotnícku osvetu. Bol príjemný spoločník a vášnivý hráč tenisu.
Hoci Andrej Reiner mal rád zábavu a humor o jeho predčasnej smrti vo veku tesne nedožitých 56 rokov sa s úsmevom hovoriť nedá. Nasledujúcimi slovami sme sa s ním rozlúčili dňa 19. júna, tri dni pred jeho narodeninami, na cintoríne v Slávičom údolí:
Reč k Andrejovi
Všetci sme smrteľní. Sme smrteľní, ale nechceme tomu uveriť, kým nám to Osud nepripomenie. Tentoraz to bolo nielen nečakané, ale aj nelogické, nespravodlivé a nevysvetliteľné pripomenutie. Andrej nemal odísť tak skoro a nemal odísť takto. Ak by sa rozčúlil na tenisovom kurte, ak by ho zdolala enormná pracovná záťaž, ak by zápasil s ťažkou chorobou - bolo by to kruté, ale malo by to svoju logiku. Táto smrť nemá zmysel a Andrej si zaslúžil zmysluplnú smrť, lebo žil zmysluplný život.
Andrej bude chýbať odteraz nielen najbližším - mame pani Reinerovej, manželke Hanke, dcére Zuzke; bude chýbať nielen priateľom, ale v tom, čo robil, bude chýbať aj Slovensku. Som hrdý na to, že vstúpil do PEN klubu, jedinej celosvetovej spisovateľskej organizácie, práve na moju výzvu ako predsedu Slovenského PEN Centra. Bol to ideálny člen. Nevstupoval tam pre prospech, ale aby slúžil. Ovládal jazyky, suverénne vystupoval na svetovej scéne, rozumel misii PEN za slobodu slova a sám si nikdy nenechal vziať slovo, nikdy neposluhoval, držal sa svojho svedomia a nezabúdal oceniť prácu iných. Nebral, on dával. Vedel zorganizovať medzinárodné podujatie, dokázal získať prostriedky na našu prácu. Je samozrejmé, že sa stal podpredsedom Slovenského PEN Centra a ak by bol žil ďalej, iste by ho dokázal aj viesť. Takých ako on, je na Slovensku príliš málo. Taký ako on bude v tejto misii Slovensku i medzinárodnému PEN klubu chýbať.
V Slovenskom PEN Centre sme svojho času dokázali skĺbiť vážnosť našej práce s potešením zo spoločného oddychu. Tým bol pre Andreja tenis. Som rád, že pre túto svoju vášeň našiel aj vďaka našim spoločným zápasom ten pravý domov v tenisovom klube na Mladej Garde. Bol tam pravidelným, celoročným hosťom a uznávaným hráčom. Tu sa účastnil aj našich rodinných turnajov, kde víťazil, ale vedel sa nad svojimi výnimočnými prehrami aj zasmiať.
Sme smrteľní, ale nemyslíme na večnosť. Nie je čas. Andrej, ešte aj v posledných chvíľach svojho života si urobil niečo pre nás. Pripomenul si nám, že sme smrteľní. Vďaka ti aj za to, Andrej...
