Dnes to bude o zemetraseniach.
Na zemetrasenia sme u nás chápeme ako čosi, čo sa deje iba v novinových či televíznych správach o exotických, či aspoň vzdialených krajinách. Aj to len raz za niekoľko rokov. Profesor P. Moczo však upozorňuje, že vzácnosťou rozhodne nie sú: „Ročne vznikne viac ako 3.2 milióna zemetrasení s magnitúdou väčšou ako 1 a desiatky miliónov tzv. mikrozemetrasení, ktoré sú zachytiteľné citlivými seizmometrami.“ Našťastie v priemere len jedno zemetrasenie ročne je tak veľké, že uvoľní vo forme seizmickým vĺn viac energie ako všetky ostatné zemetrasenia za rok dokopy.
V októbri 2013 bolo v celej južnej časti Viedenskej kotliny citeľné zemetrasenie
so silou 2,8 stupňa Richterovej stupnice. V rovnakej oblasti došlo opakovane k zemetraseniam. Otrasy z 20. septembra, ktoré dosiahli silu 4,3 stupňa Richterovej stupnice spôsobili aj menšie škody na objektoch. Začiatkom októbra tu registrovali otrasy s magnitúdou 4,2, pričom v oboch prípadoch bolo zemetrasenie citeľné aj vo Viedni.
V tom istom období zemetrasenie o sile 7,6 stupňa zasiahlo dnes oblasť ležiacu asi 350 kilometrov východne od japonského ostrova Honšú. Oblasť Fukušimy, miesto havárie jadrovej elektrárne z roku 2011, bolo varované pred nebezpečenstvom približne metrovej prívalovej vlny cunami.
V novembri postihlo pobrežie ruského Ďalekého východu zemetrasenie s magnitúdou 6,6.
Krátko na to zemetrasenie s magnitúdou 4,8 zasiahlo strednú časť Grécka.
Takýchto zemetrasení je ročne až 120. Podľa archívnych materiálov zabilo zemetrasenie v roku 856 asi 200 000 ľudí. Našťastie zemetrasenie nie vždy zasiahne husto obývané územie.
Vzhľadom k možným následkom je tiež dôležité, kde sú najhustejšie obývané ľudské sídla a na akom podloží, zdôrazňuje profesor P. Moczo. Príkladom je najväčšie mesto sveta Mexico City. Z rozhodnutia jeho dobyvateľa Hernána Cortésa sa dnes rozrastá na vysušenom jazere a umelo navezenej zemine. Katastrofické následky sa prejavili pri zemetrasení 19. septembra 1985. Epicentrum zemetrasenia bolo na západnom pobreží Mexika, asi 380 km od hlavného mesta. Medzi pobrežím a hlavným mestom k žiadnym väčším škodám nedošlo, avšak v hlavnom meste v priebehu niekoľkých sekúnd zahynulo viac ako 9 500 ľudí, vyše 100 000 ich zostalo bez prístrešia a priame materiálne škody boli za viac ako 4 miliardy amerických dolárov. Profesor P. Moczo k tomu dodáva: „Vinníkom bola vzájomná rezonancia podložia a nevhodne konštruovaných budov. Ak by hlavné mesto Mexika nestálo na jazerných sedimentoch a navážkach, k takej tragédii by nedošlo.“
Kuriózne na tom je, že priamo v srdci tohto najväčšieho mesta na svete, na námestí Zócalo, sa chystá ambiciózny projekt „zemodrapu“, teda veľkej podzemnej stavby v podobe dutej pyramídy (a tým aj prístupu svetla) do hĺbky tristo metrov, ktorá by mala mať až 65 poschodí. Ktovie ako si stavitelia poradia s hrozbou zemetrasení...
