Neprehliadnuteľnou postavou popradského podsvetia bol aj Ondrej Žemba. A jeho kontakty na zaujímavé postavy, ktoré sú dodnes verejne činné (ukážkaa z rukopisu):
Žemba kontra Žaluď
Vzápätí po smrti Žaluďa sa objavili v médiách špekulácie, že za jeho smrťou je práve Žemba. On k tomu po desaťročiach v už spomínanom rozhovore s novinárom Ivanom Megom povedal:
„Poznali ste sa s Petrom Steinhübelom, prezývaným Žaluď?
Poznal som ho. Ale viete čo? Do tých vecí zasahovať nebudem, to sú už dlhé roky a nemám k nemu čo povedať. Poviem vám iba jednu vec. Bol som s ním kamarát, Boris Kollár bol s ním kamarát. Žaluďa som poznal tak, že keď išiel do Tatier, Boris Kollár mi zavolal, že keď tam príde Peter, aby sme mu postrážili auto. Lebo my sme strážili parkoviská hotelov v Tatrách.
Akú úlohu mal Boris Kollár, bol Žaluďovou pravou rukou?
Nie, to neviem. To bolo pred dvadsiatimi rokmi a ja už neviem nič. Boli kamaráti.
A Boris Kollár mu tam vybavoval veci?
No len mi volal, že Ondrejko, keď strážite tie parkoviská a hotel, tak aby nemal u nás Žaluď nejaký problém. Neviem aký, ale my sme tam boli, keby niekto mal problém, hociktorý hosť, tak jasné, že to budeme riešiť.
Poznali ste sa s Vladimírom Bachledom, ktorého zavraždila mafia pre podiely z Tatravagónky?
No, poznali sme sa s Vladom, ale necháme to tak. Dobre? Nechcem, aby sa to riešilo. My sme boli kamaráti s Vladom dlhé roky a hotovo.
Mali ste nejaký spor s Petrom Steinhübelom, prezývaným Žaluď?
Nie, nemal. My sme tam len strážili, lebo niektorí mali určité problémy. To prišlo na záznamník, že keď nezloží peniaze, zabijú syna jednému z vagónky. Tak sme to riešili, preto nás spájali.“
Len dodajme, že spomínaný Boris Kollár sa podľa dokumentov Úradu na ochranu ústavy demokracie (viď InfoVojna) minimálne v jednom prípade podieľal na pašovaní heroínu, nelegálnom dovoze v 90. rokoch nedostatkových počítačov a výmene východonemeckých mariek na západonemecké, na čom sa nabalilo celé bratislavské podsvetie. On doň patril, tak aj zbohatol...
O tom istom, inak
Neúnavný investigatívny novinár Ivan Mego priniesol s rozhovore s doživotne odsúdeným Černákom iný príbeh. Černák sa totiž rozhodol odrazu hovoriť a to, čo hovorí, je naozaj pozoruhodné (nastope.sk):
„Kto bol Peter Steinhübel?
Bol to vekslák, ktorý si takto začal budovať svoje impérium. Už v tých jeho začiatkoch sa dostával do konfliktov s ľuďmi okolo neho, nakoľko podvádzal, nedodržiaval dohody a podobne...
Vypočúvali Vás niekedy v prípade vraždy Steinhübela?
Áno, vypovedal som všetko to, čo mi je známe.“
Vyšetrovatelia zrejme vychádzali z operatívnych zistení, že na Žaluďa už pred smrteľnou ranou strieľal niekto z Popradu. Odstreľovaciu pušku si mal zastreľovať za hotelom Autis v Dolnom Smokovci.
Útok sa odohral 23. mája 1999. V Bratislave na Bajkalskej ulici doteraz neznámy páchateľ strieľal na Žaluďov Mercedes Jeep a strela ho minula len preto, lebo si proti zvyku presadol na miesto vodiča a riadil sám. Zato jedného zo Steinhübelových ochrankárov zasiahla do ramena. Na Žaluďovu žiadosť mali všetci prítomní o neúspešnom pokuse o jeho fyzickú likvidáciu mlčať. Ochrankár, ktorý vyhľadal lekársku pomoc, preto uviedol, že sa postrelil sám. Správu o tom priniesla iba TV Markíza, čo sa Peter Steinhübel poponáhľal na druhý deň dementovať. Dokonca sa vyhrážal žalobou, lebo na základe tejto informácie vraj jeho firma prišla o niekoľkomiliónový obchod. Šéf slovenských vyšetrovateľov, generál Ivor, však tento atentát na Žaluďa potvrdil.
A Kollárov kritik Kočner prezradil aj ďalšieho zaujímavého pasažiera v ostreľovanom Žaluďovom aute (v rozhovore pre Parlamentnelisty.sk:
„Hovoríte, že tieto veci sa dajú dokázať. Ale povedali ste napríklad, že Kollár bol pri atentáte na mafiánskeho bosa Steinhübela, známeho ako Žaluď...
Bol…
A to sa dá dokázať?
Samozrejme, veď to vyplýva aj z mediálne uverejnených informácií v tom čase. Vyplýva to z výpovede človeka, ktorý tam sedel, ktorý bol postrelený. Bol to ten Žaluďov ochrankár, prezývku mal Džica, ktorý bol postrelený do chrbta. Bol vypovedať na políciu a povedal, že sa postrelil sám. To sú skutočnosti, ktoré existujú...“
Žemba vo veci zavraždenia Žaluďa nebol nikdy stíhaný. A toto svedectvo prišlo už neskoro...
Žemba a Kollár
Takto to vidí novinárka Martina Ruttkayová (Plus 7 dní): „Poslanec Boris Kollár tvrdí, že s mafiou nemá žiadne kontakty... S ľuďmi z podsvetia spája poslanca aj spoločnosť Solisko šport, a. s., v ktorej dnes už nepôsobí. V tejto firme figuruje dodnes Martin Findura, Milan Kušmirek a Ondrej Žemba. S Findurom pôsobil Kollár v jednom čase aj v akciovej spoločnosti 1. tatranská. Do Soliska šport, a. s., nastúpil Findura po Kollárovi spoločne s Milanom Erdom, Milanom Kušmirekom a Máriou Žembovou. Milan Erd, prezývaný Sližo, patril do skupiny Eduarda Diniča. Bol jeho pravou rukou, opieral sa o neho v najdelikátnejších záležitostiach. Vykonával pre neho aj špinavú robotu. Milan Kušmirek, alias Ježko, je známy boss podtatranského podsvetia, obchodný partner a osobný priateľ Ondreja Žembu. Ten je v tomto regióne hlavou podsvetia.“
Tejto novinárke v minulosti vyčítali jej prepojenie na Mariána Kočnera, ibaže vďaka tomu mala z prvej ruky informácie o mafiánskej minulosti Boris Kollár. Aj novinár Peter Tóth vyčíta dnes adeptovi na post ústavného činiteľa (?!) mafiánske praktiky v podnikaní (Ďateľ.sk): „Pri pohľade do záznamov obchodného registra pôsobí Mirko Binka ako bežný podnikateľ. Ak sa na úradné dokumenty pozeráme s vedomosťami o tom, ako vyzeralo bratislavské podsvetie 90. rokov minulého storočia, máme pred očami úplne iný obraz. Mirko Binka bol takzvaný biely kôň a tak aj dopadol. Boris Kollár bol spoločníkom a konateľom firmy firma GOIMPEX, s. r. o. Táto spoločnosť bola zase spoluvlastníkom firmy SKI & Co. spol. s r. o, zapísaná do obchodného registra 26. marca 1996; vymazaná 22. novembra 2010. Ďalším spoločníkom SKI & Co. bol istý František Lefler a spolu s Borisom Kollárom boli jej konateľmi až do 23. marca 1997.
Po tomto dátume bol jediným spoločníkom a konateľom firmy SKI & Co. Mirko Binka. Na tom by nemuselo byť nič zlé, keby nebol pán Binka približne 20 rokov nezvestný. Problém spočíva predovšetkým v tom, že biele kone bezprostredne alebo krátko po tom, ako sú na nich prepísané firmy aj s dlhmi, miznú. Presne to sa stalo s Mirkom Binkom a dnes už nikto neverí, že je medzi živými.
V blízkosti Borisa Kollára sa pohyboval ďalší profesionálny biely kôň. Volal sa Michal Hajtman. Bol nastrčený do 15 obchodných spoločností, z toho tri priamo súviseli s predsedom strany Sme rodina: LD & Co., spol. s r. o.; SKI CENTRUM DONOVALY, s r. o.; SNOWTECH, s. r. o.
Je zaujímavé, že spoločníkom firmy LD & Co. boli nielen Boris Kollár a Michal Hajtman, ale aj František Lefler, ktorého už poznáme zo spoločnosti SKI & Co., a teda z príbehu neboráka Binku. LD & Co. mala navyše majetkový podiel vo firme SNOWTECH.
Na prípade Michala Hajtmana je pozoruhodné, že aj on je od konca 90. rokov nezastihnuteľný. Nikto síce nenahlásil jeho nezvestnosť, nebolo začaté pátranie po zmiznutej osobe, nikomu nechýba, ale nie je ho možné nikde nájsť, ani sa s ním nijako skontaktovať.
Podľa informácií Ďateľ.sk. bol pán Hajtman vylákaný do zahraničia pod zámienkou dovolenky, z ktorej sa viac nevrátil. Je vysoko pravdepodobné, že rovnako ako mnohé ďalšie biele kone, aj on bol závislý od drog, takže si nebol plne vedomý toho, aké právne dokumenty podpisuje.“
Aj Marián Kočner o tomto prípade verejne hovoril (Parlamentnelisty.sk): „...Michal Hajtman bola osoba, ktorá figurovala v troch alebo štyroch firmách, v ktorých figuroval aj Boris Kollár plus jeho ďalší dvaja spoločníci. A figuroval aj vo firme, ktorá mala aktivity na Donovaloch. Tým, že Borisa poznám dlho, bol som prekvapený menom Michal Hajtman, ktorý bol jeho spoločník. Nikdy v živote takého človeka nespomínal, nikdy v živote som takého človeka na Donovaloch nevidel. Keďže poznám jeho ďalších spoločníkov Fera Leflera a Ľudka Gogu, ktorý je jeho nevlastný brat, bolo mi veľmi zvláštne, že nepoznám Michala Hajtmana, ktorý bol tiež spoločníkom.
Zaujímavé je... že z tých firiem traja páni odišli a vo všetkých tých firmách zostal len sám pán Michal Hajtman. Ešte zaujímavejšie je, že v roku 2012 boli všetky tie firmy ex offo vymazané. Výmaz ex offo znamená, že predmetná spoločnosť nekomunikuje. To znamená, že neodovzdala niekoľko rokov po sebe daňové priznanie, nekomunikuje so súdom, s obchodným registrom, nereaguje na výzvy, nikto nepreberá poštu. Takúto firmu zo zákona po nejakej lehote súd vymaže.
Prečo Michal Hajtman nekomunikuje, nereaguje? Kde je Michal Hajtman? Treba ho hľadať...
Prečo sa do dnešného dňa žiadny novinár neopýtal Borisa Kollára: Boris, povedzte nám, kto je Michal Hajtman. Bol to váš spoločník, akú úlohu mal vo firme, kde je, čo ste sním robili?“
Ale denník Pravda naozaj oslovil Borisa Kollára a opýtal sa ho na Binku a Hajtmana (Pravda): „Pýtate sa ma, čo bolo pred dvadsiatimi rokmi, osobne si na týchto ľudí nespomínam.“ Kollár zdôraznil, že za svoj život vybudoval, kúpil a predal možno 30 či 40 firiem (Pravda): „Najskôr spoločnosť vybudujem, potiahnem ju hore a potom so ziskom predám a viac sa o ňu nezaujímam. S tými ľuďmi nemám nič spoločné, nie sú to moji známi ani moje kone ani nič, predal som firmu a viac ma to nezaujíma.“ Kollár si nepamätá ani Erda či Kušmireka (Pravda): „Ich mená mi nič nehovoria, nastúpili do spoločnosti, až keď som z nej odišiel.“
Podľa obchodného registra rozdiel medzi odchodom Erda z firmy a príchodom Kollára bol jeden deň. Kušmirek a Žembová zase vstúpili do spoločnosti deň po Kollárovom odchode. Kollár priznal, že Ondreja Žembu pozná, pretože ten podľa neho vlastnil všetky parkoviská v Tatrách a obchodovaniu s ním sa vraj nemohol vyhnúť.
Peter Tóth ďalej píše (Ďateľ.sk): „Mária Žembová je matkou Ondreja Žembu a vo viacerých prípadoch zastupovala synove obchodné záujmy. Ondrej Žemba sa na konci 90. rokov zmocnil podniku Tatravagónka Poprad. Podarilo sa mu to okrem iného aj preto, lebo záhadne zmizol podnikateľ a prednosta Okresného úradu v Poprade za HZDS Vladimír Bachleda. Krátko po týchto udalostiach začal Ondrej Žemba žiť s Annou Bachledovou, manželkou nezvestného politika, podnikateľa a spolumajiteľa Tatravagónky... Podľa informácií Dateľ.sk sa na jeho únose podieľal aj Mikuláš Černák. Pred likvidáciou bol Vladimír Bachleda proti svojej vôli držaný v jednej z izieb hotela FIS.“
Po prvý krát sa teda dozvedáme, že by Žemba mohol mať niečo spoločné s únosom a vraždou Bachledu, keďže parkovisko hotela FIS mal v tej dobe pod kontrolou práve on. Vyšetrovanie sa však evidentne týmto smerom neuberalo a tak to môžeme zobrať na vedomie len ako indíciu, nie dôkaz...
K bizarnostiam slovenskej politiky patrí, že Kollár si „na drzovku“ nazval svoju straničku-firmičku „Sme rodina“, potom, čo si založil prvý slovenský hárem a nakotil tuším desať detí s deviatimi ženami (to číslo je premenlivé, lebo Kollár je mimoriadne plodný samec). A do slovenského zákonodarného zboru doviedol najväčšiu mafiánsku radodajku, ktorá dala najskôr mafiánskemu bossovi Diničovi a keď ho zastrelili, tak bez váhania skočila do postele mafiánovi Havašimu (čo nebol krajší od opice, takže asi nie z lásky na prvý pohľad, ani na druhý) a ešte aj poslúžila pri ním zorganizovanom dedičskom podvode, a keď toho zastrelili, neomylne skočila do postele šoféra mafiánskeho bossa Žaluďa menom Kollár, údajne sa zaplietla aj s mafiánskym bossom Svobodom až skočila do postele mafiánskeho bossa „Piťa“ Ondrejčákovi. Je to asi jediná „štafetová mafiánska milenka“ v dejinách mafie nielen na Slovensku. Vo vyhľadávaní krátkožijúcich zločincov bola tak dôsledná alebo mala tak unikátnu smolu, že vraj podľa Plus 7 dní dostala prezývku „Čierna vdova“. Samotný Kollár podľa dokumentov potvrdených NBÚ pašoval s mafiánskym bossom Žaluďom na Slovensko drogy a nápadne zbohatol práve po smrti Žaluďa i Deáka, ktorým robil „poskoka“. Ako už vieme, jeho majetok je spojený s firmami, kde mizli tzv. biele kone. On všetky výčitky ohľadne jeho mafiánskej minulosti odbíja tvrdením, že to sa len v detstve „hompáľali sme nohami na prašiaku“ a len asi zabudol spomenúť, že si aj na piesočku požičiavali kýbličky a lopatičky. Ale fotografie i svedectvo Kočnera ho usvedčujú, že s právoplatne odsúdeným mafiánskym bossom Piťom sa bratal už ako politik až tak, že spolu s celou bandou mafiánov dovolenkovali na Kube. Ako tvrdí Plus 7 dní: „Zdá sa však, že Boris Kollár a Juraj Ondrejčák nepopíjali spolu len drinky na ďalekej Kube, ale podpisovali aj všakovaké ´pracovné´ dohody. Týkali sa napríklad pozemkov na Donovaloch, kde Kollár prevádzkuje lyžiarske stredisko, nuž a Ondrejčák sa tam, ktovieako, k rôznym parcelám dostal. A keďže mnoho z nich sa nachádzalo aj priamo na lyžiarskom svahu, poctivému podnikateľovi nezostávalo iné, len si ich od Piťa pekne prenajímať.“ Podľa iného článku Plus 7 dní ich vôbec nepotreboval, ale „problémy nastali, keď blondínka (Petra Krištúfková, pozn. aut.) plánovala vrátiť sa k otcovi svojej druhej dcéry Ester. Ondrejčáka to vraj tak rozzúrilo, že si chcel s Kollárom vybaviť účty riadne po chlapsky. ´Nepáčilo sa mu, keď jej Kollár kúpil nové auto. Vraj, čo jej má čo kupovať také veci,´ prezradil nám muž z ich okolia, ktorý si neželal byť menovaný. Kontroverzný Piťo sa podľa neho vybral za multioteckom osobne a chcel sa s ním zoči-voči porozprávať. Nepochodil. ´Jasné, že Boris nevyšiel vtedy von z domu. Keď o niečo išlo, tak sa vždy skrýval,´ konštatuje náš zdroj. Aby Kollár upokojil situáciu, s niekdajším bosom vraj musel uzavrieť pre neho nevýhodný obchod.“ A práve pri tom Kollárovi kamarátsky asistoval istý Kočner, čo je ďalší „bakaný chlapec z piesočku“, ku ktorému sa najnovšie Kollár nehlási.
Autor tejto knihy môže potvrdiť scénu, kedy sa v jednej časti areálu Incheba počas pivného festivalu Junifest pohybovali nanajvýš podozrivé osoby, ktoré charakterizuje hlavohruď bez krku. Šéf ochranky Junifestu to šiel znepokojene preveriť, aby sa vrátil celý vysmiaty so správou, že to len FUN-rádio niečo oslavuje. Bolo to v dobe, kedy toto rádio vlastnil istý Boris Kollár. A ten istý Boris Kollár popradského bossa Žembu volal Ondrejko a vybavoval u neho bezproblémový pobyt mafiánskeho bossa Žaluďa, keď ten v Poprade organizoval únos a vraždu popradského prednostu Okresného úradu a spolumajiteľa Tatravagónky Poprad, Ing. Vladimíra Bachledu...
(koniec ukážky)
