Končí sa mesiac, kedy sa Slovensko viditeľne vyzdobí vysokými májmi na námestiach dedín a dediniek. Vtedy sme pre cudzincov okázalo zreteľne iní, než v iných krajinách. V meste sa ale máje nestavajú. Výnimkou je ten, čo stojí každý rok v Bratislave pred internátom Mladá Garda. No a na pešej zóne v Piešťanoch. Inak mesto ignoruje dedinské zvyky, veď by to bolo také - dedinské. A bol by to tiež problém - kam s tým, kto by to staval a tiež staval tak, aby to niekomu nespadlo na hlavu? A kto by to zaplatil? A kto zlikvidoval? A kam zlikvidoval? Nehľadiac na to, že v meste sa intímne styky (a o tie pri stavaní májov predsa išlo) až tak okato nevytrubujú.
Ale u nás v Krasňanoch jeden máj stojí. Priznajme si to, je to súkromná iniciatíva (ale veď tak to predsa začalo) a preto skromná. Ale zato pôsobivá. V dome oproti nám si nejaký sused dal tú prácu, dotiahol poriadnu haluz, predpokladám, že to ženské osadenstvo domácnosti vyzdobilo a teraz majú máj na balkóne. Skromný, ale svoj.
Trochu ma to zarazilo. Máje boli predsa folklórnym značkovaním miesta milovanej osoby. Stavali sa preto pred domami, kde boli slečny doma. Máj na balkóne, to je asi iná signalizácia, alebo nie?
Tak sa len pýtam - čím to je, že sa držíme aj tých zvykov, ktoré už dávno nemajú svoj pôvodný význam a nie je to ani až taká veľká atrakcia ako napríklad vianočne veľko-stromce na námestiach miest?
