A iní autori, okrem autorov pamätí, sa nenašli, aby spracovali výnimočné povstalecké príbehy. Pritom sú naozaj pozoruhodné a teda aj našej pozornosti hodné, napríklad:
4.9., pondelok
Postup Nemcov v Strečnianskej tiesňave si vyžiadal letecký zásah. Z povstaleckého letiska Tri Duby vzlietlo Š-328 pilotované kapitánom Sávom Poljancom (vojenským zajatcom z vtedajšej Juhoslávie, čo sa dostal na povstalecké územie) s slovenským pozorovateľom. Mali umlčať nemeckú delostreleckú batériu a o situácii dať hlásenie zhodením písomnej správy na veliteľstve v Dolnom Kubíne. Pri druhom nálete dostali zásah do olejového systému. Poljanec však chcel, aby ich pomoc bola čo najúčinnejšia a tak napriek hrozbe vysadenia motora nasadil aj na tretí útok, pri ktorom sa k slovu dostalo guľometné dvojča pozorovateľa. Nemci zúrivo opätovali paľbu a jedna strela zasiahla Poljanca do nohy. Silno krvácal, ale poškodený stroj viedol namiesto domovského letiska ešte aj na Dolný Kubín. Pozorovateľ si všimol, že je smrteľne bledý, ale vytrvalo viedol stroj k splneniu úlohy. Keď konečne tuba s hlásením opentlená dvojfarebnou stuhou dopadla na miesto určenia, nabrali smer k domovskému letisku. Lenže pilotovi už dochádzali sily a nad Banskou Bystricou začal strácať vedomie. Neriadené lietadlo strácalo rýchlosť, až sa skĺzlo do špirály k zemi. Pozorovateľ zo svojho miesta nemohol dočiahnuť rukou na pilota, aby ním zatriasol, tak v smrteľnej úzkosti vytiahol signálnu pištoľ a tou štuchol pilota do leteckej prilby. Ten sa zázračne prebral, rýchlo zorientoval, zrovnal lietadlo tesne nad zemou a pristál na trávnatej ploche letiska. Lietadlo už zastalo samo a pilot napriek veľkej strate krvi prežil.
5.10., štvrtok
Boje pri Čremošnom pokračovali... Na tento úsek povstaleckého frontu sa prišiel pozrieť aj veliteľ 1. ČSA, medzičasom mimoriadne povýšený, generál Golian v sprievode zahraničných vojenských misií...
Ťaživú bojovú situáciu už po odchode oficiálnych hostí oživil nečakaný príchod vojaka Kubíka s ukoristeným nemeckým ľahkým guľometom. V ranných hodinách sa prihlásil na prieskum. V skutočnosti však dostal chuť na mlieko v horárni, ktorú medzičasom obsadili Nemci. Veril, že sa medzičasom odtiaľ stiahli a tak sa tam vybral na motocykli. Padol však do zajatia a na svoj osud čakal v kôlni pri hájovni spolu s ostatnými zajatými povstalcami a žandármi. Zakrátko však nastal ten ukážkový útok a aj hájovňa sa ocitla pod paľbou. Ku kôlni prišiel esesák s ľahkým guľometom, otvoril ju a vytiahol Kubíka, ktorému ho dal na plece, ako nosičovi. Potom začal niečo hovoriť zajatým žandárom a keď Kubík zistil, že na blízku nie je žiadny Nemec a len kúsok ďalej je terénne vlna, ktorá ho prikryje, dal sa aj s guľometom na útek. Ak existuje z núdze cnosť, tak vojak Kubík sa stal pre vlastný mlsný jazyk nevdojak hrdinom.
23.10., pondelok
Sovietsky letecký most fungoval do poslednej chvíle. Patril k nemu aj dopravný Li-2 č. 30 od 1. gardového brianskeho leteckého pluku. Veliteľom jeho posádky bol gardový kapitán Peter Fidoroič Gubin, druhým pilotom gardový poručík Šiškin, navigátorom gardový nadporučík Kotľarevskij, druhým navigátorom gardový poručík Ťagaj, palubným mechanikom gardový nadporučík Utkin, strelcom staršina Švedin a rádiotelegrafistom gardový staršina Domašenko. V tú noc odvážali osem ranených, štyroch slovenských vojakov a štyroch Francúzov, spolu so zdravotnou sestrou A. Barunovou-Ruttkayovou. Okolo 22:15 ich nad Popradom prepadol nočný stíhač Me-110. Guľometnou paľbou zasiahol kabínu a nádrže s leteckým benzínom. Ťažko zasiahnuté lietadlo začalo horieť. Ranení a ošetrovateľka nemali šancu prežiť. Z posádky sa padákmi zachránili kapitán lietadla, strelec, rádiotelegrafista, palubný mechanik a ťažko ranený navigátor. Pretože kapitánov padák bol už obhorený, vyskočili spolu s palubným mechanikom na jednom padáku! Ostatní členovia posádky sa pokúsili zachrániť zranených a ich sprievod núdzovým pristátím s horiacim lietadlom. To sa zrútilo v Levočskom pohorí. Rozpadlo sa za letu a postupne z neho vypadli ranení na nosidlách i zdravotná sestra. A hoci aj letci na tento beznádejný pokus doplatili vlastnými životmi, stal sa zázrak. To všetko prežil už pred tým ranený čatár Anton Koprda. Tlaková vlna ho vymrštila do chvostovej časti lietadla, ktorá sa oddelila a padala v pomalej špirále až pristála mäkko na vrchovcoch stromov. Z miesta pádu sa zázračne zachránený pustil dolu starým hustým lesom. Plazil sa tri noci a tri dni, kým ho našli miestni obyvatelia. Liečil sa potom v tajnom partizánskom lazarete v Livove v Bardejovskom okrese.
