Vopred zdôrazňujem, že sa nevyznám v drogách a ani v drogovej scéne Bratislavy. Ale po tridsiatich rokoch pôsobeniach v médiách si trúfam tvrdiť, že viem čítať medzi riadkami. A viete, čo som vyčítal? Znie to ako rúhačstvo a preto za to vôbec neručím. Ale podľa vyjadrenia vtedajšieho „zemana" pána Romana bolo presne to miesto na nábreží Dunaja rajom drogových dílerov. Trh na oblbováky. Drogová scéna, alebo máte lepší názov? A útočníkmi mali byť tí, čo nemajú radi drogy. Nemuseli nutne chcieť aj niekoho zabiť. Odvtedy je vraj na nábreží „čisto". Som proti násiliu aj proti drogám v ich kriminálnej forme. Nevyznám sa ani v jednom a preto som odkázaný na „čítanie medzi riadkami". A môžem sa mýliť. Ale ak si obeť zadefinujeme ako nadpozemskú bytosť, tak nie je logické, čo robila na takom mieste a o takom čase a teda nie je možné logicky vypátrať aj útočníkov. Akékoľvek násilie je odsúdeniahodné, nie to ešte zabitie. Preto, ak pripustíme, že obeť bola nenáhodným účastníkom bratislavskej drogovej scény, tak vieme útočníkov spätne zadefinovať, identifikovať, vypátrať a potrestať. A o to snáď ide, alebo nie?
Mimochodom, tí, čo postavili pomník na nábreží predsa museli vedieť, čo oslavuje, či pred čím varuje. Alebo snáď nie? Tak ako to teda v skutočnosti je a bolo?
