O ochranárskych extrémoch a extrémistoch som tu už písal (viď. http://gustavmurin.blog.sme.sk/c/151788/Ochrancovia-zvierat-dokazu-byt-krutejsi-nez-zvierata.html#t2 ), ale to boli príklady zo zahraničia. Teraz ich už máme aj doma a s tragickými následkami. Našim ochranárom sa konkrétne nepáčilo, že by Štátne lesy mali zvážať kalamitné drevo novobudovanými lesnými cestami jednak k tomu drevu, ale tiež ako prístupové komunikácie v prípade požiaru. Cesty na podnet ochranárov Ministerstvo zakázalo. Skvelé gesto, ale ako dostať to kalamitné drevo z lesa? A riešenie sa, samozrejme, našlo - drevo zvážal vrtuľník! Viete, nie som vták, ale keby som bol, tak by som tie cesty znášal lepšie. Lebo, aby mi každý deň rachotilo niečo nad hlavou? To akože tým vtákom neubližuje, to ich nedesí, to ich neruší? Ak nie, tak potom už musia byť nahluchlí. Skrátka, takéto škrabanie sa ľavou rukou za pravým uchom a za naše spoločné peniaze?! No prepáčte, vy ste sa z ochranárstva vtákov museli asi zblázniť!
Vtip je ale v tom, že by sme sa o tejto neuveriteľnej krkolomnosti nedozvedeli, keby tá helikoptéra nespadla. Výsledok - dvaja mŕtvi, jeden ťažko ranený. Tragédia. Ale keby sme to mali zobrať chladnou hlavou - koľko vtáčieho potešenia stojí za ľudský život? A ako sa meria to vtáčie šťastie zoči-voči ľudskému nešťastiu? Pretože tu nejde o jediný prípad v dejinách ochranárstva zvierat, ale prvý u nás. A mohli sme sa tej tragédii vyhnúť, keby sme sa poučili z trápenia iných.
Už som tu písal o holandských polderoch a nešťastných obetiach havárií v tuneloch, ktoré sú pripisované nedomysleným ochranárskym iniciatívam. Tie tunely nerozšírili tiež pre väčší komfort vtákov a inej lesnej zveri. Ak chcete vidieť na vlastné oči príklad takej absurdity, tak si urobte výlet pod západné hradby bratislavského hradu. Keď budete kráčať po cestičke na ich vonkajšom obvode smerom k parlamentu, nutne vás prekvapia „vybudované" kopy maltou pozliepaných skál nelogicky a zdanlivo bez účelu tesne pod hradobnými múrmi. Viete, čo to je? Neuhádnete, stavím sa. Ale keďže si nemám ako tú stávku vybrať, radšej vám to prezradím - to sú hodinové hotely pre hady! Nejaký ochranár hadov si totiž spomenul, že príliš pekný a kultivovaný svah bez skál je hrobom hadej lásky. Tak sme sa im na tú lásku všetci zložili.
Chcete iný príklad? Urobte si výlet na vzácnu lokalitu Devínska kobyla. Každý vzdelanec vie, že je to miesto vzácneho rastlinného spoločenstva s mnohými endemitmi (teda len tu sa vyskytujúcimi druhmi). Už v 60-ych rokoch sa našiel iniciatívny ochranár, ktorý si všimol, že na takejto vzácnosti nevzdelaní Devínčania pasú svoje kozy. Tak im to bolo úradne zakázané a kozy pod Devínom vykapali. Výsledok? Tie kozy mali samé od seba ekologické cítenie a spásavali burinu okolo tých vzácnych rastlín. Keď kozy prestali plniť túto funkciu, vzácne druhy začínali hynúť pod náporom buriny. Riešenie? Údernícke brigády na vytrhávanie buriny. Kocúrkovo? Nie, to sme my, to je tu u nás doma.
Ale vráťme sa k tragédii s helikoptérou zvážajúcou drevo. Tou najmenšou, ale stále zarážajúcou súčasťou havárie je teraz približne osemsto litrov leteckého paliva, ktoré treba z miesta činu šetrne vyviezť. Teraz už novobudovanou lesnou cestou! Tou pôvodne zakázanou kvôli ktorej nasadili helikoptéru, ktorá... Nezdá sa vám to mierne povedané „na hlavu"? Ak by tam totiž boli obyčajné lesné cesty, nebola by táto ekologická katastrofa. A ekologická katastrofa je tam vďaka rozhodnutiu amatérskych ekológov a servilnosti nášho Ministerstva životného prostredia. Už nad tým by sme sa mali zamyslieť. Nieto ešte nad hrobmi ľudí, ktorí by tam za normálneho stavu vecí riadeného zdravým rozumom nemali prečo poletovať nad hlavami vyplašených vtákov.
Títo ochrancovia vtákov - to sú teda vtáci!
