Ale ako byť solidárni s ľuďmi, ktorí sa k takejto pomoci už na území Maďarska a Rakúska stavajú arogantne, ponúkanú balenú vodu vyhadzujú na koľaje, ponúkané jedlo odmietajú a tvrdia, že oni chcú len to svoje „halal“? Ako byť tolerantní k netolerantným? Pre ich deti dobrovoľníci pristavili kočíky, ktoré oni nechali pohodené pri diaľnici, ani sa ich nedotkli. Dobrovoľníčky, čo im priniesli ošatenie, považujú za „bláznivé stareny“, ktoré podľa ich náboženstva islamu majú sedieť doma a nie sa vytŕčať na verejnosti. Nie sú teda smädní, hladní a zúbožení, ako to portrétujú hlavné slovenské médiá? Tie idú do takých extrémov, že komerčná televízia Markíza potrestala vlastnú moderátorku za to, že si takýchto arogantných utečencov dovolila kritizovať na vlastnej súkromnej stránke FCB! Rádiá a televízie, bez rozdielu, či sú komerčné alebo štátne, uverejňujú rozhovory výhradne s tými, čo podporujú prijatie utečencov u nás a to bez výnimky naivnými, absurdnými gestami typu – jednu rodinu do každej farnosti?! Vyhrabali dokonca dávno zabudnutého aktivistu VPN Petra Tatára, ktorý do televízie odhodlane tatáril, aké je jednoduché prijať, ubytovať, vyživiť a dať prácu tisícom utečencov. Týmto lunetickým krasoústym utópiám sa dáva nekriticky hlavný mediálny priestor. Že sú to nápady scestné a nerealistické tie média vôbec nezaujíma. Hlasy k utečeneckej invázii kritické zásadne slovenské médiá nezverejňujú. A to neverím, že by sa dohodli. Konajú však presne v duchu knihy amerického novinára Bernarda Goldberga „Jak novináři manipulují“. Ten na vlastnej koži zažil a opísal selekciu informácií americkými médiami, kde bezdomovci (a čo iné sú utečenci?) napríklad sú portrétovaní vždy ako vyholení, voňaví, triezvi ľudkovia s dojímavým príbehom. Goldberga zaujalo, že on naopak stretával väčšinou ožratých, nafetovaných a zanedbaných bezdomovcov bez vôle a ochoty sa akokoľvek do spoločnosti zaradiť. Táto mainstreamová slepota je v pozoruhodnom súlade s frázami západných politikov a bruselských úradníkoch o solidarite s niekým, kto nás nepovažuje za seberovných. Je pozoruhodné, že Izrael napríklad odmieta, čo i len jedného utečenca zo Sýrie, hoci by im ako najbližšia krajina skôr zachránili životy. Ale o takejto selekcii utečencov sa v našich médiách nedozviete!
V ostrom kontraste so zámernou mainstreamovou selekciou informácií o utečencoch, vďaka poslednému útočisku demokracie, internetu, si občania Slovenska preposielajú a vyvesujú tie televízne dokumenty a reportáže, ktoré ukazujú surovú pravdu. A v logickej odpovedi na to väčšina obyvateľov Slovenska túto formu islamskej invázie odmieta.
A opäť je tu paradox – principiálne postoje slovenskej vlády, ktoré vychádzajú zo želania väčšiny občanov, servilná oficiálna tlač permanentne napáda. A to aj za cenu prekrúcania faktov o povahe tejto migračnej invázie, zatajovania skutočných príčin a výmyslov zahmlievajúcich jej priebeh.
P.S. Aj o tomto médiá v prípade prisťahovalcov mlčia, hoci o znásilneniach (v normálnej populácii vzácnych) ochotne jačia. A podľa správ, ktoré väčšina médií ignoruje, na to doplácajú hlavne Nemky.
