Vďaka ich brutalite horelo v roku 2005 až 10 000 áut na parížskych uliciach. Svoje vyčíňanie zopakovali v rokoch 2010, 2011, 2013 a 2015. Nicolas Sarkozy, v jednej televíznej debate vyhlásil, že krajina už ďalej nezvláda súčasnú imigračnú politiku a je potrebné zamedziť masovému prílivu migrantov. A stal sa, vďaka pani Merkelovej, pravý opak – vandalom prišla mohutná posila. Mimochodom kmeň Vandalov dorazil zánik Rímskej ríše.
Netýka sa to len Francúzska.
V roku 2011 už prisťahovalci v Londýne na policajtov hádzali Molotovove koktejly. Výtržníci rozbíjali výklady, rabovali, zapaľovali auta a popolnice a stavali barikády proti policajtom. Niektoré štvrte ovládli úplne a bezuzdne drancovali. V Claphamu mali v miestnom obchodnom dome skoro dve hodiny na to, aby si vybrali, čo chceli. Beštiálne konanie zastavilo až nasadenie 16 000 policajtov.
Kodaň horela v roku 2008 pod zámienkou opätovnej publikácie karikatúr proroka Mohameda v dánskych novinách.
Prisťahovalci v roku 2013 zobrali útokom aj inak pokojný Štokholm. Sústredili sa na predmestí Husby, kde z 12 000 tamojších obyvateľov tvoria 80 percent imigranti a nezamestnanosť je tam vysoká.
Vo všetkých týchto ústretových krajinách riešia rovnaký problém. Veľká časť prisťahovalcov sa tam ocitá v logických getách, pretože sa nevedia, alebo nechcú integrovať do spoločnosti, ktorá ich veľkoryso prijala. V tomto smere je na tom najhoršie Švajčiarsko, keď naivne prijalo až takmer štvrtinu svojej populácie utečencami z krajín Balkánu rozbombardovaných Američanmi. Títo ľudia nielenže neprijmú pokojný a civilizovaný život, ale naopak sa radikalizujú z logickej frustrácie a potom vyvážajú teror do svojej bývalej vlasti. Príkladom sú Somálci v Dánsku, ktorí sa vracajú do Somálska, aby tam nezmyselne zabíjali napríklad práve promovaných doktorov pri samovražedných atentátoch.
A keď sa polícia, napríklad u nás, pokúša tejto agresivite čeliť už v zárodku, hneď pribehne pani ombudsmanka Dubovcová a nevie pochopiť, že keď niekto trieska riadom a vrieska štyri hodiny, tak to niekto ukončiť musí. A až ju nejaký prisťahovalec znásilní (a tá vlna znásilnení už tu je), alebo zavrie do svojho háremu, tak potom bude koho volať o pomoc? Alebo ju v lepšom ako „starú babu“ zavrú doma, lebo podľa šaríje sa nemá, čo pliesť do verejných záležitostí. Kto sa jej, v jej krasodušnej slepote, potom zastane?
Nečelíme vo väčšine úbohým, vďačným, hladným ľuďom. Čelíme dobre organizovanej invázii masy, ktorú vedú agresívni jedinci, ktorí sa k nám neprišli bratať, ale zabrať toto územie pre seba, vydojiť z neho maximum a pri odchode prípadne aj zapáliť. Veď už to skúsili v Paríži, Londýne, Kodani, Štokholme a môžu skúsiť znovu. Kto sa im potom postaví? Že by pani Dubovcová...
P.S. Všetko aktuálne o utečencoch nájdete tu.
