Keď som predvčerom najskôr v rozhlase a potom pri televíznych správach počúval ten festival výhovoriek reprezentantov SDKÚ, KDH aj SMK, tak som nechcel veriť vlastným ušiam. Tak jačali, že Slota podvádza a teraz, keď by mohli zabrániť takýmto podvodom, odrazu im nie je dobrý nielen Paškov a Čížov koaličný návrh, ale ani ten opozičný Daniela Lišpica. A tak celkom chápem údiv predsedu parlamentu, ktorý odrazu zisťuje, že taký „pálčivý problém" náhle pre našich opozičníkov nie je ani len zaujímavý. Veď to už zažil pri snahách o obmedzenie poslaneckej imunity. Tam sa tiež vzácne stretol s alternatívnym návrhom Daniela Lipšica, ale naša opozícia opätovne nepodporila ani jeden návrh!
A zmrazenie platov poslancov? Tam sú všetci (snáď len s výnimkou toho „otravného" Lipšica) tak úprimne, dojímavo jednotní. Nemôžu prísť o tie státisíce, veď tak ťažko pracujú. A nemôžu ani pripustiť kontrolu toho, či vôbec pracujú, veď by sa to dotklo ich „cti". A nemôžu pripustiť kontrolu vlastne ani toho, či sa v práci neožierajú, aby potom nastúpili do svojich limuzín v pokuse vlastnoručne regulovať počet vlastných voličov pri prípadnej autonehode.
Neviem ako vy, ale ja v takýchto prípadoch neviem akosi nájsť hranicu medzi koalíciou a opozíciou. Veď až na pár iniciatívnych bláznov sú všetci vlastne v zásade zajedno! Tak načo ich volíme?
