Jeden známy sa mi v týchto dňoch posťažoval s neuveriteľným problémom. Jeho otec, tak ako desaťročia, šiel kúpiť kapra a tak ako desaťročia si tiež žiadal, aby mu ho na mieste zabili. Lenže to predavači odmietli. Tak prišiel domov, v sieťovke kapra a nečakaný problém...
Problém ako zniesť humánne kapra zo sveta môže viesť k neuveriteľným scénam, ako som ich už opísal v knihe "Návod na manželstvo". Ale tu ide asi o niečo iné. Začal som pátrať a vďaka Veterinárnej správe som sa dozvedel, že to je naozaj problém:
1. Vraj nám to nadiktovali povestní byrokrati z Bruselu (ale čuchám aj nátlakové praktiky extrémistov zo Slobody zvierat a PETA)
2. Vraj sme to ustáli tak, že zabíjať kapry je možné v murovaných predajniach s príslušnou hygienou, ale nie pri ambulantnom predaji
3. Ale aj tak je popri hygiene rovnako dôležitá vraj aj "etika". Tak sa na ňu pozrime.
Tento príbeh teda nie je len o hlúposti byrokratov z Bruselu konajúcich pod nátlakom ochrancov zvierat a o našich papagájoch nezmyselných smerníc. Je to aj tom, že už celkom vážne začíname riešiť veci, ktoré by nám pred pár desaťročiami (pod tlakom vážnejších starostí) ani nenapadli. A tak sa vraj naozaj stalo, že v týchto dňoch prišlo na Veterinárnu správu niekoľko sťažností starších občanov, ževraj prečo sú kapry zabíjané verejne, keď to pohoršuje ich a hlavne deti! A nami platená inštitúcia to vážne preveruje (mimochodom, tá predajňa mala na zabíjanie kaprov oficiálne povolenie). A ja sa pýtam:
Komu tu vadí kapria smrť a krv?
Prečo im, útlocitným, nevadí krv zabíjaných Afgáncov (pozor, nie členov Talibanu, ale nevinných detí, žien, dokonca celej svadobnej hostiny)? Prečo?
Ak im vadí krv na verejnosti, mali by sme zakázať zabíjačky?
Ak by sme zakázali zabíjačky, môžeme týmto útlocitným zakázať konzumovať jaternice?
Ak im vadí krv kvôli deťom, prečo ich tam vodia?
Ak im vadí krv, čo urobia, keď si dieťa rozbije koleno? To mu zaviažu oči, aby sa nebodaj eticky nepoškvrnilo vlastnou bolesťou?
Ak im vadí krv, čo urobia, keď sa dieťaťu pustí krv z nosa? Domyslené do konca, asi by útlocitní povolali veterinárnu službu, aby to dieťa niekde v ústraní zbavili hrôzy z vlastnej krvi tým, že ho zbavia akejkoľvek bolesti.
Neviem, nerozumiem, nechápem.
Ten príbeh s kaprom skončil tak, že keďže otec môjho známeho kapra zabiť nedokáže a ani jeho žena, a nemajú žiadneho "kata" v rodine, tak toho kapra nechali v sieťovke na kľučke od dverí až kým nedodýchal. Chceli byť humánni a zbaviť ho života s pomocou profesionálov, ale super-humanisti im to nedovolili. Čo môže byť absurdnejšie?
P.S. Tento príbeh aj s vlastným komentárom som rozprával v týchto dňoch známym a na moje veľké prekvapenie sa ozvali zástancovia vianočnej hostiny s kaprom bez zabíjania kaprov. Ako inak by sa k tej hostine dostali, to už nevysvetlili. Ale uvádzam to pre istotu, aby bolo jasné, že sú aj iné názory. A aký je váš?
