Už aj pre mňa ako laika je ťažko stráviteľné, keď pán Golonka v televíznom rozhovore ohlasuje svoje jasnovidectvo, keďže vraj už roky varuje pred možnými krízami nášho hokeja a hneď sa posťažuje, prečo sa s ním nikto neradí. Ako keby zabudol s akou hanbou odišiel z postu trénera našej reprezentácie, lebo tam sa zjavne s lacnými vtipmi a bradatými spomienkami nevyznamenal. A to ešte verejnosť ani nevie ako svojsky sa s týmto postom rozlúčil vo vzťahu hokejovému zväzu, ale hlavne sponzorom. Je to príbeh ako z nepodarenej kriminálky (viac na http://gustavmurin.webgarden.cz/).
On sám by pri tom svojou popularitou mohol a aj mal prispieť k tomu, aby sa očakávaná generačná kríza našej reprezentácie nekonala. Ale to by musel zliezť z parketu pred televíznymi kamerami a ísť sa seriózne a bez okázalej pompy venovať nášmu hokejovému dorastu. Tak ako to dlhé roky robili jeho dlhoročný spoluhráč Karol Fako alebo Július Černický, ktorí sa novým nádejam venovali obetavo až do vysokého veku. Ján Filc, ktorému trénersky Golonka nesiaha ani pod opätky, už dávnejšie upozorňoval, že hokej sa stal neúnosnou záťažou pre rodičov. Ročne vyjde výbava a ostatné výdaje odhadom až na 150-180 tisíc korún. Za takých podmienok by hviezdy typu Bondru, Šatana či Demitru nikdy nežiarili, lebo ich rodičia na niečo také jednoducho nemali. A keby pán Golonka len kašľal na budúcnosť nášho hokeja, no nech. Veď aj šašo vo výslužbe sa občas zíde. Ale pán Golonka je dnes namontovaný do jedného z najväčších kšeftov pána Širokého - nového národného hokejového štadióna. Táto stavba je proti všetkej logike v širšom centre mesta, kde je nielen problém s parkovaním, ale hlavne s prístupovými komunikáciami. V Kanade som videl tie najväčšie hokejové štadióny aj niekoľko kilometrov za mestom práve kvôli prístupu a parkovaniu. Ale vrcholom je, že novým štadiónom sa zlikviduje jediná športová škola na Slovensku! Škola na Kalinčiakovej bola ideálne situovaná v blízkosti starého zimného štadióna ako aj futbalových ihrísk (zameriava sa totiž najmä na mladých hokejistov a futbalistov). To o čo sa pokúša Ján Filc nadáciou sa tu aspoň čiastočne darilo riešiť úspešnou školskou inštitúciou. Zjavne ide o to, že pozemok školy sa ľahšie „znárodňuje", kým inde by zaň museli investori zaplatiť poriadnu sumu - takto ušetrené sa bude ľahšie rozdeľovať. A budúcnosť nášho hokeja nie je to, čo by pána Širokého a jeho obľúbenca, pána Golonku, naozaj zaujímalo. Ako upozorňoval Peter Šťastný (ktorý ako hokejová osobnosť medzinárodnej triedy zaváži nepochybne ďaleko viac, než Golonka so Širokým v náručí) dobre upozorňoval, že sa tu hrá o miliardy. A až sa tento kšeft storočia na úkor urbanistickej logiky, ale aj školy vychovávajúcej našu hokejovú budúcnosť, uskutoční, môže pán Široký pokojne odísť ako už aj ohlásil. Veď aj vďaka svojmu poradcovi Jozefovi Golonkovi budú obaja skvelo za vodou. Mimochodom, neviem, si predstaviť, čo pán Golonka pri stavbe takýchto rozmerov môže radiť. Na druhej strane, čo by neradil stavbárom, keď dokáže radiť v dozornej rade pivovaru?! Tipujem, že pivovarníkom radí ako predbehnúť konkurenciu blafákom a zvýšiť produkciu príklepom. A aj pri pomaly už škandalóznej stavbe národného hokejového štadióna budeme o tomto pánovi asi ešte veľa počuť...
