Dnes to bude o dlhovekosti.
Je známe, že priemerný vek Japoncov stúpol za polstoročie na dvojnásobok! Podľa Štatistickej ročenky Ligy národov z roku 1939 sa vtedajšia populácia Krajiny vychádzajúceho slnka dožívala v priemere len 44,8 rokov. Dnes sú s priemerným vekom 83,3 rokov najdlhšie žijúcimi obyvateľmi Zeme. Že za to môže japonská kuchyňa sa rozhodli dokázať vedci z Japan Public Health Center na čele s Dr. Kayo Kurotani, čím nadviazali na predošlý výskum prof. Yamoriho, o ktorom si ešte niečo povieme.
Tím výskumníkov vedený Dr. Kayo Kurotanim spracoval dotazníky od 36 624 mužov a 42 920 žien vo veku medzi 45 a 75 rokov. Všetci boli sledovaní po dobu 15 rokov a žiadny z nich nemal v anamnéze chronické ochorenie pečene, ochorenia srdca, mŕtvicu alebo rakovinu. A nás môže potešiť, že výsledkom tejto štúdie publikovanej v marci 2016 v The British Medical Journal, nie je výzva k žiadnej drastickej diéte. Môžete si dopriať mäso (pravda, preferované sú morské ryby) a dokonca aj alkohol – a nielen japonské ryžové víno saké, ale i pivo, víno a whisky!
A pritom štúdia za 15 rokov zdokumentovala zníženie celkovej úmrtnosti o 11-42%, u srdcovo-cievnych ochorení o 17-60% a v prípade rakoviny o 11-40% u tých, čo sa držali tradičných japonských jedál oproti tým, čo prepadli ponuke fastfoodov a iných módnych stravovacích zariadení. Už profesor Yukio Yamori upozornil, že na Havaji, kde sa konzumné návyky japonskej populácie dramaticky zamerikanizovali, sú následky v ich nižšom priemernom veku. Preto v roku 2005 japonská vláda zaviedla program vzdelávania obyvateľstva o zdravej výžive. Nepriamo na to nadviazala už spomínaná štúdia pod vedením Dr. Kayo Kurotaniho.
Ideálna japonská strava podľa nej stojí na pokrmoch založených na obilninách, ako je ryža, chlieb a rezance, ako najdôležitejšej kategórii potravín. Prekvapujúco až potom nasleduje zelenina, po nej ryby a mäso, pričom mliečne výrobky a ovocie sú v dolnej časti zoznamu všetkých odporúčaných produktov. Zato sa odporúča piť veľa čaju a vody.
Záver štúdie teda znie: „Naše zistenia naznačujú, že vyvážená konzumácia ryže, obilia, zeleniny, ovocia, mäsa, rýb, vajec, sójových výrobkov, výrobkov z mlieka, a alkoholických nápojov môže prispieť k dlhovekosti znížením rizika úmrtia“.
To že sa japonskí vedci neodriekajú u dlhovekosti kontrolovanej konzumácii alkoholu som si osobne potvrdil pri posedení s profesorom Yukiom Yamorim v Kjóte na záver konferencie, ktorá sumarizovala jeho unikátny celosvetový projekt. Prebrali sme ho pri koktaile „Bloody Mary“, lebo je v ňom paradajkový džús a v ňom sú zasa antioxidanty. Mňa to presvedčilo hlavne o tom, že vzdelanec si dokáže ospravedlniť každý hriech.. .
Profesor Yamori bol vedúcou osobnosťou celosvetového projektu WHO-CARDIAC Study, kedy v priebehu 15-tich rokov so svojím medzinárodným tímom preskúmal 60 populácií 25 krajín sveta. Mimochodom, na tento výskum sa zbierali aj bežní občania v Japonsku, ktorým prednášal o možnosti predísť kardio-vaskulárnym chorobám vhodnou stravou. Získal tým až 300 tisíc dobrovoľných darcov, pričom niektorí venovali aspoň minimum 1000 jenov, čiže asi desať dolárov. A tu je sumár nášho obsiahlejšieho rozhovoru v odporúčaných potravinách:
Morské ryby – podľa profesora Yamoriho japonská dlhovekosť súvisí s vysokým obsahom taurínu, ktorý je prítomný v jedlách z morských rýb patriacich k ich každodennej strave. Táto látka znižuje krvný tlak a hladinu cholesterolu v krvi. Vďaka morským rybám majú Japonci aj vyšší príjem fosfolipidov. Profesor Yamori na moju priamu otázku nevylúčil ani prospešnosť sladkovodných rýb v našej strave, hoci obsah užitočných fosfolipidov je v nich nižší. Mimochodom, dôkaz o prospešnosti konzumácie morských rýb sa profesorovi podarilo nájsť vďaka populácii japonských prisťahovalcov v brazílskom Campo Grande. Tí za desaťročia života na novom kontinente opustili tradičný japonský jedálny lístok a namiesto denného príjmu jedál z rýb, ich konzumujú v priemere len raz za dva týždne. Následkom toho sa priemerná dĺžka ich života skrátila až o 17 rokov oproti domovskej krajine. A to pritom prišli priamo z Okinawy, ktorej obyvatelia sa tešia najdlhšej priemernej dĺžke života na svete.
Sója – výskumy profesora Yamoriho potvrdzujú, že 25 gramov sójových bielkovín denne má preventívne účinky v prípade srdcových ochorení. V Japonsku je takáto stravná dávka prítomná v tradičných jedlách, akými sú polievka Miso, alebo špecialita Nato, neodmysliteľné tofu a iné. Podľa profesora Yamoriho: „Pre Európanov je tento syr (tofu) príliš mäkký až mazľavý a nevonia im nijako lákavo. Prišli sme teda s nápadom ponúknuť dobrovoľníkom želé obsahujúce 50 miligramov izoflavónov denne. Po ôsmich týždňoch sa prejavilo výrazné zníženie krvného tlaku a aj ďalšie priaznivé sprievodné znaky.“
Soli za štipku – odborný tím profesora Yamoriho preskúmal deväť populačných skupín v Japonsku a zistil, že priamo v strede hlavných ostrovov, pod horou Fuji v prefektúre Shizuoka je príjem soli chvályhodne nízky. Najnižší je práve u obyvateľov Okinawy. Ale aj u afrických Masajov je nízky príjem soli a vďaka tomu medzi nimi nenašli ani jedného pacienta s vysokým krvným tlakom.
Zelený čaj – pozitívne účinky pitia zeleného čaju potvrdili ukazovatele rozhodujúce o výskyte kardiovaskulárnych ochorení. Medziiným je to spôsobené aj prítomnosťou katechinínov a antioxidantov v zelenom čaji.
Rybí olej – fosfolipidy obsiahnuté v tomto oleji sú veľmi dôležité pre prevenciu tých chorôb, ktoré sú dnes najčastejšou príčinou predčasných úmrtí, ako napríklad infarkt. Vďaka vysokému príjmu tejto zložky potravy v dennej diéte majú Japonci najnižší výskyt týchto chorôb na svete.
Najpodstatnejšie pre nás ale je, že všetky vyššie zmienené špeciality japonskej stravy sú dostupné za primerané ceny už aj u nás, takže naozaj platí heslo – dlhovekosť si už môžeme dovoliť!
