Slovensko dokáže prijať približne tisícku utečencov v piatich táboroch, ktorých kapacita by v prípade potreby mohla stúpnuť o polovicu. Je však tiež veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa títo utečenci nestali nebezpečenstvom pre domáce obyvateľstvo. Poučením by mal byť starší prípad v Čechách, kde k šíreniu žltačky typu E prispeli ázijskí utečenci. Tí totiž ušli z azylového tábora v Červenom Újezde skôr, než ich mohli začať liečiť. Nezabránilo im v tom ani vyhlásenie karantény pre celý tábor.
Na Slovensku už máme skúsenosť s opätovným návratom TBC. Najviac sú ohrozené deti vo veku od 6 do 14 rokov. Navyše sa ochorenia zachytené v minulosti koncentrovali do obcí práve na migračných trasách ilegálnych utečencov, a tak hrozba stále trvá, ba dokonca sa zvyšuje. Pritom, vďaka rezistencii nových kmeňov na bežné liečivá, sa mení aj klasické spektrum obetí TBC. Podľa MUDr. Ivana Mauroviča, riaditeľa Odborného liečebného ústavu respiračných ochorení v Novom Smokovci, to dnes už nie sú len podvyživení a chudobní ľudia z ulice, ale pacientmi sa stávajú aj solventný podnikateľ, zdravotná sestra, policajt či vysokoškolský pracovník.
Masívnym rozvojom turistiky našich občanov v posledných rokoch aj do tých najexotickejších kútov sveta sa neželanými suvenírmi, ktoré si donášajú domov, stávajú aj u nás neobvyklé choroby.
„Turisti majú pred maláriou priam panický strach, ale pokiaľ človek dodržiava isté zásady, naozaj sa niet čoho báť,” tvrdí Švajčiarka Claudia Stuartová, ktorá žije v Keni už 17 rokov. „Manžel prekonal maláriu 14-krát, je to už preňho niečo ako africká chrípka.“ Čo k tomu dodať?
V roku 1951 vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia maláriu za natoľko potlačenú, že už v budúcnosti nemala byť významnejšou hrozbou. A skutočne mohutná kampaň proti moskytom hlavne postrekmi DDT znížila napríklad na Srí Lanke výskyt malárie z jedného milióna prípadov v roku 1955 iba na osemnásť nových prípadov v roku 1963. Žiaľ, ten rok sa ukázal ako prelomový aj v opačnom slova zmysle. Vedúca osobnosť kampane, Paul Russell z Harvardskej Univerzity, príliš optimisticky určil tento rok za rok úplnej eliminácie choroby. Americký kongres preto odvtedy prestal podporovať celosvetovú kampaň s argumentom, že ak sa po toľkých nákladoch nepodarilo úplné víťazstvo, ďalšia námaha je zbytočná. Tak došlo k dramatickému obratu.
Malária sa začala postupne vracať a čo je horšie, jej návrat zastihol stámilióny obyvateľov postihnutých oblastí nepripravených. Optimistické predpovede zabrali na ľudí, nie na bzučiace prenášače nákazy. Masívna kampaň s DDT vyhubila okrem moskytov aj stovky iných druhov hmyzu, a tak sa teraz už rezistentné moskyty vracali do oblastí, kde prakticky nemali konkurenciu. Rachel Carson ako prvá upozornila na nový problém, keď napísala: „Otázka, ktorá je dnes viac ako naliehavá, znie, či je rozumné útočiť na problém malárie metódou, ktorá situáciu len zhoršuje. Svet počul veľa o triumfálnej vojne s chorobou prostredníctvom kontroly hmyzích prenášačov infekcie, ale veľmi málo bolo povedané o druhej stránke veci – možnej porážke, ktorá urobila nepriateľa ešte silnejším vďaka nášmu vlastnému úsiliu. Čo je horšie, možno sme tak dokonca zničili aj naše vlastné prostriedky boja.“ Odvtedy síce Spojené štáty až do roku 1991 vynaložili celkovo 1,914 miliardy dolárov, ale úspech z roku 1963 sa už nepodarilo zopakovať. Naopak, nepriateľ je čoraz ťažšie postihnuteľný. Leto roku 2001 prinieslo hrozivú správu, že na africkom kontinente sa šíri nový typ malárie, mimoriadne odolný voči liekom. A prvé prípady klasickej malárie zaznamenali už aj v Taliansku a Bulharsku.
O výskyte malárie na Slovensku vrátane prvého smrteľného prípadu referoval na popularizačnom podujatí Vedecká cukráreň CVTI MUDr. Nasir Jalili z Mikrobiologického ústavu LFUK a Národného referenčného laboratória pre tropické choroby VŠ Sv. Alžbety V Bratislave.
Proti novým variantom pôvodných chorôb je nepochybne vítaná produkcia nových liekov pomocou transgénových rastlín. Napríklad, jedným z cieľov Svetovej zdravotníckej organizácie je do roku 2020 zbaviť svet vírusu hepatitídy B. Tím japonských vedcov vyvinul pomocou transgénového tabaku, rastliny využívanej často v laboratóriách, test tejto nebezpečnej choroby. Šéf tímu Yoshimi Okada tvrdí, že 8 až 10 listov tabaku poskytne toľko testovacieho antigénu, že to bude stačiť pre tisíce ľudí. To otvára veľké možnosti pre chudobné krajiny tretieho sveta. Týmto smerom by mohla ísť aj príprava lacnej vakcíny proti hepatitíde B. Tu by však Japonci dali radi prednosť paradajke, alebo čiernemu koreniu. Nemuselo by sa teda očkovať tradičným spôsobom, ale jednoducho zjesť kúsok plodu transgénovej rastliny, či si vakcínou len dochutiť bežné jedlo!
Tabak ako vhodný nosič budúcej vakcíny začali už v roku 1997 skúšať aj vedci v Kalifornii. Cieľovou chorobou má byť práve už spomínaná malária, ktorá sa po prvých úspechoch s jej potlačením opäť vracia nielen do ázijských krajín, ale aj do Európy.
Gustáv Murín
Publikované pôvodne v pravidelnej rubrike Laboratórium v mesačníku Slovenské pohľady.
