Dnes to bude o bio-produktoch.
Niekto to rád BIO!
V súčasnosti máme dve zaklínadlá v súvislosti s vedou – žiadajú sa praktické výstupy vedeckého výskumu a preferuje všetko, čo je „bio“. To druhé ide občas ad absurdum, lebo to, čo bolo ešte len pred pár rokmi samozrejmosť, dnes je vzácnosť. Skúste tvrdiť vaše babke, či dedkovi, že ich zemiaky nie sú bio-zemiaky. Jednak by neporozumeli výrazu bio-zemiaky a po druhé by si poklopkali po čele s otázkou, čo nie je na zemiakoch „bio“. No a tu sme pri tých zauzleninách modernej civilizácie. Po Druhej svetovej vojne bol trend kvantitatívne nakŕmiť hladovú Európu – chovali sa zvlášť tučné ošípané a celá rastlinná výroba stála na čo najväčších výnosoch vďaka hnojeniu NPK. Neprešlo pomaly ani polstoročie a ideme opačným smerom – čím menej chémie.
V tomto duchu vznikajú aj nové, doteraz nevídané výrobky – bioplasty a biofólie. A to len nedávno vymenili naši rodičia, dnešní dôchodcovia, sieťovky na nákup za plastové tašky a už sú aj tie plastové tašky v nemilosti. Dôvody sú známe a kto by chcel vidieť apokalypsu z plastových tašiek, nech si zájde na pobrežie Tunisu, tam sú ich pováľané celé polia. Riešením sú tašky z bio-degradovateľných materiálov. V prípade nádejného svetového patentu našich vedcov z FCHPT STU a SAV ide o obyčajný škrob, servátku a príslušné baktérie.
Na začiatku je cukor, ktorý sa dá ľahko získať z odpadu pri výrobe mliečnych produktov (srvátka) alebo z cukrovej trstiny, či kukurice. Výsledná látka v kombinácii z produktom zo škrobu, kyselinou polymliečnou, vytvára „plast“ formovateľný na obaly na vajíčka, tašky na nákupy či vrecká na balenie akéhokoľvek tovaru, napríklad zubné kefky či elektroniku. Je zaujímavé, že o takomto ekologicky prevratnom objave sa nedozvedáme z hlavných médií (v Slovenskom rozhlase predsa dávajú prednosť nákupu amerických sranda-správ o vede!), ale z internetových: Dobré noviny, Príroda alebo web-stránky STÚ.
Uvedené obaly, či tašky sa po použití rozložia na biomasu, vodu a CO2. Web-stránka STÚ cituje jedného z výskumníkov, Pavla Alexyho z Oddelenia plastov a kaučuku na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU: „Neškodia životnému prostrediu, pretože rastliny ako kukurica, z ktorej získame škrob, alebo cukrová trstina, potrebujú pre svoj rast práve CO2. Z pohľadu prírody sme teda na nule.“
Ale nejde len o to: „Náš prínos spočíva v tom, že sme odstránili jednu z podstatných negatívnych vlastností prírodných biodegradovateľných materiálov, a to je krehkosť. Vytvorili sme jedinečnú kombináciu polymérov a prímesí, z ktorej vzniká pevný materiál. Navyše, tento materiál nestráca pevnosť ani dlhým skladovaním, ani vplyvom poveternostných podmienok, teda pôsobením dažďa či slnka. Rozkladať sa začne až na komposte pôsobením mikroorganizmov.“
Na celom objave je cenné nielen prepojenie vedy a praxe, ale aj zapojenie mladých nádejných vedcov. Pod vedením vedeckých pracovníkov a pedagógov STU Pavla Alexyho a Dušana Bakoša sú to doktorandi a študenti Slovenskej technickej univerzity – Miroslava Mikušová, Katarína Tomanová, Monika Botošová, František Benovič, Roderik Plavec, Michal Mihalík a Peter Bugaj. Za Ústav polymérov SAV je to Ivan Chodák.
