Dnes to bude o alergiách na peľ.
Alergia – choroba tretieho tisícročia
Alergií je dnes vo vyspelých krajinách toľko, že nie je núdza aj o kuriózne prípady. Smutný je prípad akvaristu, ktorý sa od detstva venoval chovu rýb a nakoniec musel so svojou záľubou skončiť – stal sa totiž alergickým na výpary z akvarijnej vody. Alergie už majú aj zvieratá a skutočne kurióznym je prípad závodného koňa, ktorý mal alergiu na ovos.
Záplava nových alergií vyvolala zákonite aj snahu o vysvetlenie príčin. Jednou z nich je tzv. hygienická teória, ktorá tvrdí, že náš organizmus si v takmer sterilnom prostredí našich domácností a pracovísk odvykol aj na to najmenšie nebezpečie. Rozhodujúce sú vraj najmä prvé mesiace a roky, kedy je novorodenec obklopený tak sterilným prostredím, že jeho imunitný systém nemá čas „natrénovať si“ záťaž bežného prostredia. S pozoruhodným, a stáročia praktikovaným, riešením prišli v Indii, kde sa milióny pútnikov vrhajú každoročne do rituálneho kúpeľa v posvätnej rieke Gange. Pritom v tej istej rieke plávajú zdochliny kráv, pochovávajú do nej mŕtvolky malých detí, ale aj malomocných a „svätých mužov“. Jej voda je tak prirodzenou zmeskou všemožných patogénov a na silný organizmus môže pôsobiť ako účinné očkovanie. Faktom ale je, že v Indii nie je o špinu núdza a takéto „očkovanie“ môže byť aj smrtonosné.
Medzi najrozšírenejšie patria tzv. inhalačné alergény, medzi ktoré patrí najmä peľ stromov, tráv a burín. O tom, aby sme vedeli, čo nám počas peľovej sezóny hrozí, sa dozvedáme od Peľovej informačnej služby. Na Slovensku funguje od roku 1992 tzv. Peľová služba, ktorú v súčasnosti koordinuje Úrad verejného zdravotníctva SR. V Bratislave. Vedeckým garantom aeropalynologického resp. aerobiologického výskumu v európskom priestore za Slovensko je Katedra botaniky Univerzity Komenského v Bratislave. Alergici na peľ zažívajú najťažšie chvíle každoročne od apríla do augusta, nastupujúca zima ich naopak zbaví trápenia na dlhé mesiace.
