Dnes to bude o dileme s netradičnou metódou liečenia rakovinových nádorov.
Nová nádej v liečbe rakoviny alebo zlyhanie zdravotníctva?
Devitalizácia je v doslovnom preklade „zneživotnenie“ alebo tiež umŕtvenie. Takto svoju metódu prelomového boja proti rakovine nazval MUDr. Karel Fortýn, CSc., vedecký pracovník Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky Akadémie vied ČR v Liběchově u Mělníka. Videl v nej šancu ľahko, lacno a zásadne poraziť nádor v ľudskom tele. Podstata je veľmi jednoduchá, ale realizácia naráža na veľké komplikácie. Podstatou je „vyhladovanie nádoru“ spojené s vyprovokovaním sebaobranných, imunitných reakcií pacientovho tela, ktoré oslabený nádor v poslednej fáze napadnú a zničia. Dalo by sa to symbolicky prirovnať k podväzovaniu bradavíc, ktoré po vyschnutí odpadnú samé. Nádorové bujnenie totiž potrebuje enormný prísun energie. Preto je tiež jednou z laických metód liečby dobrovoľná hladovka s nádejou, že prvé na ňu doplatia energeticky „nenásytné“ rakovinové bunky. Devitalizácia znefunkční cievny systém, ktorý si nádor ako parazit sám vytvorí v pacientovom tele, aby mu ľahšie ukradol energiu prijímanú z potravy. Tento umelý cievny systém devitalizátor chirurgicky preruší, ale samotný nádor neodstráni! Prvá časť operácie nevyvoláva problém, pretože túto techniku klasická chirurgia pozná. Dr. Fortýn však navrhol ponechať takto izolovaný nádor v tele pacienta ako podmienku na to, aby si po čase s jeho likvidáciou poradilo samo. A tu je kritické miesto, pre ktoré sa v roku 2001 stala táto metóda v susedných Čechách predmetom búrlivej odbornej, ale hlavne laickej diskusie. Odporuje totiž zaužívaným chirurgickým zásadám.
Zachraňovať či preskúmať?
„Pán doktor, pre všetko na svete vás prosím, zachráňte mi život!! Ste predsa lekár, je to vaša povinnosť!... Čo je nám, pacientom, po nejakých zákonoch alebo legislatíve, keď je nám upierané aj právo mať aspoň nádej!... Moje dieťa má rakovinu, aspoň nám poraďte...! ...Moja žena... ....Môj otec... ...Veď ste v televízii tvrdili, že viete liečiť rakovinu...!?“
Také boli reakcie českých pacientov, keď sa téma devitalizácie dostala prostredníctvom Českej televízie na verejnosť. Vtedy prehovoril sám objaviteľ metódy Dr. Fortýn, lebo sa rovnako ako pacienti domnieval, že na ich záchranu treba začať využívať túto metódu čím skôr. V skutočnosti bolo tých 44 rokov od jeho prvej devitalizačnej operácie nekonečným sledom nádejí i prekážok, presviedčania a odmietania, hrdosti na novú myšlienku a zároveň poníženia z nepochopenia a ústrkov. Objavitelia prevratných myšlienok to nemali nikdy ľahké, život Dr. Fortýna to dokazuje názorne.
Takto to opísal Marek Černocký: „V roku 1957 operoval MUDr. Karel Fortýn, CSc. pacienta s rakovinou žalúdka a po otvorení brušnej dutiny zistil, že nádor je príliš veľký na to, aby mohol byť odstránený obvyklým spôsobom. A tak sa rozhodol pre neštandardnú operačnú metódu, pri ktorej nádor oddelil od cievneho systému, ktorý mu dodáva aj výživu. Ukázalo sa, že bez prísunu živín nádor odumrel, vstrebal sa, zmizli aj metastázy a pacient žil ešte ďalších desať rokov. Keď chcel lekár tento postup opakovať aj pri ďalších pacientoch, stretol sa s nepochopením onkologických odborníkov i úradníkov. Devitalizáciu mu nedovolili praktizovať v žiadnej nemocnici, nikto o nej nechcel ani počuť.“
Nezáujem kolegov v zdravotníctve kontrastuje s veľkým ohlasom pacientov, na ktorý reagoval aj Svaz pacientů ČR. Pod týmto tlakom sa začal klinický výskum na inak neliečiteľných pacientoch, ale tiež nové sklamania.
Zo 45 chorých s devitalizáciou uskutočnenou podľa prijatých protokolov ich do pol roka už 14 zomrelo a nádorové ochorenie postúpilo tiež pri všetkých ostatných chorých.
Princíp je správny, ale...
Vysvetlenie zástancov devitalizácie je v tom, že chirurgovia neponechali podviazané nádory v tele pacientov, čo by malo povzbudiť ich imunitný systém, aby si poradil s nádormi už sám. Tiež zazneli námietky, že po klasickej chemoterapii a ožarovaní v nich už veľa obranyschopnosti neostalo.
Takéto kritické ohlasy ma viedli k osloveniu MUDr. Ľubomíra Sépešiho, CSc., prednostu chirurgickej kliniky Národného onkologického ústavu: „Jednoznačne, racionálne jadro tam je, pretože nádor skutočne rastie na základe prívodu živín novotvorbou ciev, ktorých potrebuje stále viac a viac a práve v súčasnosti sa skúša efekt liekov, ktoré zabraňujú tvorbe nových ciev pri nádorovom raste. V tom ja vidím budúcnosť, ale to je skôr o medikamentóznej liečbe než o jednoduchom podviazaní nejakej cievy.“
Predpoveď Dr. Sépešiho sa potvrdila. Súbežne s Dr. Fortýnom prišiel aj jeho americký kolega Moses Judah Folkman s myšlienkou „vyhladovania nádoru“. Jeho práca v roku 1971 narazila rovnako na odpor a skeptické komentáre. Rovnako ako Fortýn 40 rokov vytrvalo pracoval na metóde, ktorú nazval – angiogenéza. A uspel. Namiesto skalpelu sa rozhodol pre chemické inhibítory rastu karcinómom vyvolanej tvorby ciev. Dnes je ich v testovaní v tisícke laboratórií na svete už takmer 50 typov a desiatku nových liekov nasadili lekári v terapii až pre 1,2 milióna pacientov. Medzi úspešne vyliečených už môžeme rátať aj tých na Slovensku.
Iróniou osudu Dr. Folkman už neuvidí naplno výsledky svojej originálnej myšlienky realizovanej vďaka obrovskej vytrvalosti. Zomrel 15. januára 2008. Rovnako ako Dr. Fortýn, ktorý zomrel 4. januára 2001 na pľúcnu embóliu. Obaja však dali šancu iným, aby žili...
