ChatGPT, Gemini, Claude, DeepSeek. To je len zanedbateľný zlomok nástrojov umelej inteligencie, známejšej skôr pod jej anglickou skratkou - AI. Mohli by sme si myslieť, že tento "zlepšovák" je doménou niekoľkých posledných rokov, opak je však pravdou. Človeka odpravdávna fascinoval svet čohosi nadľudského, obdareného samostatným myslením. Zmienku nájdeme napríklad v antických bájach o umelých bytostiach obdarených inteligenciou a vedomím.
Naplno sa však ľudstvo začalo touto otázkou zaoberať až v 40. rokoch minulého storočia, kedy svetlo sveta uzrel prvý počítač - stroj s abstraktným matematickým uvažovaním. Serióznou oblasťou výskumu sa AI stala v roku 1956, kedy sa v Dartmouth College konal historicky prvý workshop AI. O tom, že išlo o spoločensky významný míľnik, svedčí aj fakt, že na výskum tejto oblasti išli milióny USD, čo bola na vtedajšie pomery obrovská investícia. Že však išlo o premyslený krok, hovorí fakt, že o tri desaťročia už išlo o miliardový biznis.
Významný zlom však nastal až v časoch nedávno minulých, kedy v roku 2020 celý svet postihla pandémia, ktorá navždy zmenila sled dejín a spôsob práce. To, čo bolo predtým doménou hŕstky vyvolených, sa stalo bežnou súčasťou životov miliónov ľudí po celom svete. Ľudstvo vymenilo klasické kancelárie za tzv. home office. To, čo sa zdalo byť krátkodobým trendom, kým sa svet nevráti do starých koľají, sa stalo novou normou. Dnes, o 5 rokov neskôr, už nikomu nepríde zvláštna práca z domu, ktorú pomáha zefektívniť práve umelá inteligencia. Životy mnohých sa jej spopularizovaním zmenili k lepšiemu. AI zlepšuje rozhodovanie, efektivitu, škálovateľnosť, prináša inovácie a automatizáciu, a to zďaleka nie je všetko, čo dokáže. V jej prospech hrá aj fakt, že sa jej funkcie neustále vylepšujú a do jej pokroku sa nalievajú miliardy. Investori po celom svete sa predbiehajú, kto bude prvý pri zrode pokroku, ktorý sa zapíše do histórie. Zdá sa, že sa pred očami nás všetkých plní sen obrovských rozmerov. Svet zasiahol nástroj, ktorý so sebou prináša to veľakrát chúlostivo omieľané slovo - progres. Mohlo by na tom byť niečo zlé? Mohlo.
Naše staré mamy zvykli hovorievať, že všetko zlé je na niečo dobré. V prípade umelej inteligencie to však môže fungovať aj opačne - ten dobrý výdobytok doby môže byť na niečo aj zlý. Je čestné, keď sa povie A, spomenúť aj nemenej podstatné B. Pretože sa môže ľahko stať, že zakrývaním si očí pred negatívnou stránkou reality, si môžeme privodiť nezvratné dôsledky. A nebudú sa ani zďaleka týkať len elity. Čo také zlé by sa mohlo stať?
Azda najvýraznejším problémom sú etické dilemy. Môže sa to zdať ako výmysel o niečom z oblasti technológie, ale jedným z najväčších etických problémov je napríklad zaujatosť. Ako môže byť AI zaujatá? Modely môžu niekedy odrážať predpoklady vývojárov, ktorí ich kódujú, čo spôsobuje, že uprednostňujú určité výsledky. Okrem toho sa môže v dôsledku údajov použitých na trénovanie umelej inteligencie vyvinúť skreslenie umelej inteligencie. Modely umelej inteligencie fungujú tak, že analyzujú veľké súbory trénovacích údajov v procese známom ako strojové učenie. No a práve to je problém, lebo nikdy nemôžeme poznať úmysly druhého človeka. Môžu byť plné altruizmu, rovnako tak môžu mať zničujúci účinok.
Nemenej ohrozujúcim môže byť bezpečnostné riziko. Vrátim sa ešte k pandémii. Vírus, ktorý postihne ľudský organizmus, je nebezpečný pre bezpečnosť zdravia. Aj počítač je organizmus, ktorý funguje na istých princípoch a vírusy preňho predstavujú riziko. Riziko, ktoré všetci pocítime v kyberpriestore. A keďže všetci denne zanechávame svoje citlivé údaje vo virtuálnom priestore, je to riziko s desivými dôsledkami. Strata údajov, poškodenie dobrého mena a duševného vlastníctva spôsobených vírusmi, malvérmi, rukami hackerov, ale aj nedbanlivých zamestnancov nie je ničím, čo by chcel zažiť ktokoľvek z nás na vlastnej koži.
Strata pracovných miest je ďalším kameňom úrazu na ceste k technologickému pokroku. Sú to podnikatelia, kto sa stará o obsadenie pracovných miest. A sú to tí istí podnikatelia, ktorých zaujíma, ako môžu byť čo najviac ziskoví. A v tom je problém, presnejšie jeden z možných problémov. Živý človek stojí podnikateľa peniaze a keď zamestnáva desiatky, stovky, či dokonca tisícky zamestnancov, narastú náklady do astronomických výšok. A ľudia majú problémy, ktoré treba tiež vziať do úvahy - choroba, invalidita, úmrtie v rodine, alebo aj konflikty v kolektíve. A čo je úplne zásadné - dokážu pracovať len niekoľko hodín denne, potrebujú svoje osobné voľno a po dovŕšení dôchodkového veku ich pracovným povinnostiam natrvalo odzvoní. V porovnaní s nimi, AI má nízke náklady, netrpí na rôzne choroby, nerobí intrigy medzi rôznymi svojimi nástrojmi, nepotrebuje prestávku a môže fungovať nepretržite. Každý racionálne zmýšľajúci človek vidí, kto ťahá za dlhší koniec lana. AI má skrátka navrch a ľudia z mnohých profesií sa stávajú nahraditeľnými, a tým zraniteľnými.
Mohla by som takto ešte dlho pokračovať, ale strašenie nie je mojím úmyslom. Samozrejme, že existujú aj spôsoby, ako sa chrániť. Vyžaduje si to však našu plnú pozornosť, opatrnosť a sebareflexiu. A nie je to žiadna jadrová fyzika. Stačí si uvedomiť, že ide o technológiu. A vo svete technológií je jedným z najbezpečnejších krokov používanie silných hesiel.
Takisto pomáha aktualizácia softvéru. Už to tak býva, že zastarané verzie softvérov sú náchylnejšie na napadnutie vírusmi než vynovené verzie. Týmto opatrením sa eliminujú možné kybernetické hrozby.
Nenahraditeľným a kľúčovým krokom je kritické myslenie. A to môže byť veľmi tenkým ľadom. Mnoho ľudí si navyklo byť prostými konzumentmi informácií a nie ich hodnotiteľmi. Svoju rolu zohralo určite aj obrovské množstvo hoaxov, ktoré vôbec neuľahčujú túto jedinečnú schopnosť danú len nášmu druhu. Je oveľa ľahšie nejakú informáciu len pasívne prijať za pravdu, než nad ňou aktívne popremýšľať. Navyše, za zrýchlené technológie platíme daň, ktorou je spomalené myslenie. Aby sme boli schopní udržať krok s dobou, siahame po pohodlnom riešení, ktorým umelá inteligencia nepochybne je. Denne predávame schopnosti vlastného mozgu za efektivitu nástroja. A pamätáte si ešte, čo som uviedla ako prvý problém, ktorý sa s ňou spája? Je to zaujatosť spôsobená ľudským faktorom. Ak každý koná cez filtre svojej mysle, ako môžeme mať istotu, že žiaden vývojár nenaprogramuje AI podľa jeho filtrov? V skutočnosti žiadnu istotu nemáme. Iba ak sa nevzdáme toho posledného, čo oddeľuje našu prirodzenú inteligenciu od tej umelej - kritického myslenia.
Je dôležité a je aj nezvratné napredovať. Keby sme to nerobili, dnes by sme možno stále lozili po stromoch či vyrábali pästné kliny. Je správne a žiaduce, že prechádzame evolučným aj revolučným vývojom. Je však tiež dôležité, aby sme v mene vývoja neobetovali našu ľudskosť. Umelá inteligencia je dobrý sluha, ale môže byť veľmi škodlivá, keď sa stane naším pánom. Výber je ešte stále v našich rukách.
