V období romantizmu sa v maliarstve cenili najmä portréty alebo témy zobrazujúce historické udalosti. Britskí maliari J.M.W. Turner (1775-1851) a John Constable (1776-1837) patrili medzi umeleckú špičku napriek tomu, že sa venovali prevažne krajinám, Turner hlavne morským. Aj keď ich vekovo delil len jeden rok, ich tvorba a celková životná filozofia bola natoľko odlišná, že postupne viedla k jednej z najznámejších rivalít.
Constable sa narodil do dobre situovanej rodiny, jeho otec bol obchodníkom s kukuricou a tak sa prirodzene očakávalo, že syn bude taktiež biznismen. Dobre oblečený s pekným vzhľadom bol opakom svojho neskoršieho rivala Turnera, ktorý naopak pochádzal z chudobnejších pomerov a celkovo nemal veľmi dobrú povesť. Asi aj vďaka dobrému zázemiu sa Constable do štúdia umenia až tak neponáhľal. Na Akadémiu (Royal Academy of Arts) sa dostal až ako 22-ročný a študoval celých 11 rokov. U Turnera sa napriek ťažkému detstvu prejavil jeho veľký talent už v útlej mladosti. Na Akadémiu sa zapísal ako 14-ročný a už o rok bolo jeho dielo prijaté na Letnú výstavu Akadémie. Neskôr tu viac ako 20 rokov pôsobil ako profesor.
Cieľom Constabla bolo čo najrealistickejšie zobrazenie krajiny. Preferoval kľud a ku tvorbe pristupoval klasickým a vtedy uznávaným prístupom, vďaka čomu sa presadil ako jeden z najvýznamnejších predstaviteľov anglickej krajinnej maľby. Najradšej zobrazoval pokojné krajiny, vidiecke scenérie. Turner naopak veľa cestoval a vo svojich dielach chcel zachytiť dojem, pocit, čo vo svojej tvorbe dosahoval experimentom a novým moderným prístupom k maľbe. Jeho technika bola charakteristická dynamickosťou, rýchlym ťahom, švihovosťou. Turner bol fascinovaný svetlom a niekedy je považovaný za predchodcu impresionizmu.
Aj keď sa osobne veľmi nestretávali, napätie medzi týmito dvoma odlišnými umeleckými ale i osobnými svetmi bolo citeľné. Turner v podstate ani nepovažoval za potrebné komentovať Constablovu tvorbu, ktorú považoval za príliš statickú a neschopnú zachytiť dynamiku krajiny. Constable síce verejne Turnerovu tvorbu chválil, no medzi kamarátmi padali najmä slová kritiky. Jeho abstraktný prístup považoval za zjednodušený, niektoré diela dokonca označil za „rozmazané“. Jednoznačne preferoval, aby umenie odrážalo vernú podobu sveta. Ako ženatému mužovi sa mu určite nepozdával ani Turnerov promiskuitný život. Turner sa nikdy neoženil, mal niekoľko mileniek, pravdepodobne aj deti. Constable mal 7 detí a bol so svojou manželkou až kým neumrela na tuberkulózu. Turner bol viac spojený s londýnskymi umeleckými salónmi a bol populárny medzi aristokraciou a intelektuálmi, zatiaľ čo Constable mal ťažkosti s uznaním v Londýne a bol považovaný skôr za „vidieckeho“ maliara, ktorý získal väčšie uznanie v Anglicku, než v širšom európskom kontexte.
Ku prvému ozajstnému stretu došlo v roku 1831 na Letnej výstave Kráľovskej akadémie, ktorá bola najvýznamnejším umeleckým podujatím v Anglicku. Bol to rok, kedy bol za aranžovanie diel zodpovedný Constable. On rozhodoval o umiestnení všetkých obrazov. Najprv Turnerove diela umiestnil na jedno z najlepších miest, v miestnosti, kde prezentoval aj svoju katedrálu v Salisbury. Pred otvorením výstavy na poslednú chvíľu svoje rozhodnutie ale zmenil a do centra pozornosti dal vlastné diela, kým Turnerove presunul na oveľa horšie miesto. Turner bol prirodzene veľmi nahnevaný, ale Constable reagoval vysvetlením, že tak urobil kvôli tomu, aby mali diela lepšie svetlo. Každý ale vedel svoje.
O rok neskôr (1832) sa na výstave v Kráľovskej akadémii opäť obaja stretli. Constable tu prezentoval svoj monumentálny obraz (cca 130x218 cm) „Otvorenie mosta Waterloo“ (The opening of Waterloo bridge), na ktorom pracoval niekoľko rokov. Jeho „susedom“ na stene bola najnovšia Turnerova prímorská krajina (Helvoetsluys) znázorňujúca holandské lode vo víchrici. Constablovo dielo nielen svojim rozmerom, ale najmä farebnosťou, odlesky zlatej, striebornej a červenej, na prvý pohľad „zatieňovalo“ Turnerovo menšie dielo (cca 91x122 cm), ktoré bolo skôr monochromatické. Aspoň spočiatku. Constable bol so svojím dielom spokojný, ale pre istotu na ňom pred otvorením výstavy urobil posledné úpravy, aby definitívne vyniklo pri Turnerovej „bezfarebnej“ kompozícii. Po vzhliadnutí diel však Turner urobil to isté, priniesol si štetec a jedným ťahom na obraz pridal červenú bodku a odišiel. Tesne pred otvorením výstavy z nej vreckovkou vytvaroval červenú bóju. A práve tento detail urobil zásadnú zmenu, dielo zrazu ožilo. Turner dokázal, že skutočné majstrovstvo spočíva v tom vedieť kde a kedy niečo pridať a aj to, kedy je dosť. Zrazu vyzeralo Constablovo dielo uťahané a príliš prepracované. Toto Tunerovi nikdy neodpustil.
Súperenie týchto dvoch autorov určite prispelo k rozvoju britskej krajinnej maľby. Kto bol lepší? To je vždy uhol pohľadu. Britský maliar Lucian Freud viac obdivoval Constabla, francúzsky maliar Henry Matisse zasa preferoval Turnera. Napriek tomu, že Turnerov prístup k svetlu, farbe a atmosfére položil základy pre impresionizmus, Francúzi vtedy viac obdivovali Constabla, ktorého dielo vyhralo v parížskej súťaži aj medailu. My máme dnes to šťastie, že môžeme bez akýchkoľvek diktátov doby diela oboch autorov v plnej kráse obdivovať.
