MAN RAY A KIKI Z MONTPARNASSU
Kiki začala pózovať nahá ako modelka už ako 14-ročná a čoskoro sa stala múzou pre mnohých surrealistických umelcov 20-tych rokov minulého storočia (napr. Modigliani, Soutine, Kisling a iní). Narodila sa v chudobnej rodine ako Alice Ernestine Prin (1901 – 1953, FR). Ako 20-ročná sa stala múzou a milenkou surrealistického fotografa Mana Raya (1890, USA – 1976, FR). Ich milenecký vzťah trval celých osem rokov a nebol veľmi pokojný. Raya však inšpirovala ku stovkám diel. Medzi najznámejšie patrí ikonická fotografia Čierna a biela (Noire et Blanche, 1926) a Husle podľa Ingresa (Le Violin d´Ingres, 1924), kde jej chrbát stvárnil ako violu. Po ich rozchode v roku 1929 Kiki dostala prezývku Kráľovná Montparnassu, no v jej živote sa striedali problémy s chudobou a príliš benevolentným, bohémskym životom. Bola kabaretnou speváčkou, modelkou a dokonca namaľovala aj niekoľko obrazov, ktoré podpísala ako Kiki. Zomrela v roku 1953, je pochovaná na cintoríne v jej obľúbenej parížskej štvrti Montparnasse.
MANET A VICTORINE MEURENT
Édouard Manet (1832 – 1883, FR) údajne zbadal Victorine (1844 – 1927, FR) na ulici. Vtedajšia populárna modelka a umelkyňa ho hneď zaujala. Bolo na nej niečo, čo ho inšpirovalo k dielam, ktoré sa odklonili od akademického štýlu a zmenili vtedajší umelecký svet. Celkom ju stvárnil na 9 dielach, z toho najznámejšie sú obrazy Olympia (1863) a Raňajky v tráve (1863). Dielo Olympia spôsobilo škandál, keď bolo prvýkrát vystavené na Salóne v Paríži v roku 1865. Manet na ňu namaľoval svoju múzu Victorine ako nahú ženu so slúžkou. Šokujúce nebolo stvárnenie nahej ženy, ale skôr viacero detailov, ktoré poukazovali na to, že ide o prostitútku (orchidea vo vlasoch, náramok, luxusný šál – v tej dobe symboly bohatstva a zmyselnosti). Kvety, ktoré jej slúžka ukazuje sú pravdepodobne darom od milenca. Dráždivý bol aj samotný pohľad ženy a názov Olympia – meno, ktoré v tej dobe často používali práve prostitútky. Druhým kontroverzným dielom boli Raňajky v tráve, kde svoju múzu stvárnil opäť nahú, tentokrát v spoločnosti dvoch oblečených mužov. Dielo bolo odmietnuté na Salóne v roku 1863, Monet ho však predstavil na Salóne odmietnutých v tom istom roku, kde sa stretol s dielami taktiež akademikmi zamietnutého Courbeta a Pissara. Aj keď niektorí historici marginalizujú vplyv Victorine na Manetovu tvorbu, faktom je, že mu stála modelom a inšpirovala ho k jeho najznámejším dielam.
PICASSO A DORA MAAR
Dora Maar (1907 – 1997, FR) sa narodila ako Henriette Theodora Markovic. Bola fotografkou, maliarkou, poetkou a inšpiráciou pre viacerých surrealistických umelcov. Asi najviac sa ale preslávila ako múza a milenka Pabla Picassa. Označil ju dokonca za svoju „súkromnú múzu“. Keď sa stretli v roku 1936 v parížskej kaviarni Les Deux Magots, Maar bola už uznávanou fotografkou a známou osobnosťou v surrealistických kruhoch. V nasledujúcich rokoch sa stala neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Ako jediná asistentka mu pomáhala pri vytváraní jeho veľdiela Guernica, ktoré dokončil v roku 1937. Ich 9-ročný vzťah mal však ďaleko od dokonalosti. Počas ich spolužitia sa Picasso stretával aj so svojou predchádzajúcou milenkou Marie-Thérèse Walter. Podľa niektorých zdrojov Dora Maar takúto pozíciu niesla ťažko a možno aj preto sa pre Picassa stala hlavnou modelkou pre mnohé z jeho diel s témou „plačúcich žien“, ktoré namaľoval na konci 30-tych a začiatkom 40-tych rokov. A keď v roku 1943 spoznal Françoise Gilote, ich vzťah sa blížil ku koncu. Po ich rozchode v roku 1945 si Dora svoje zlomené srdce liečila elektrošokmi, ktoré boli v tej dobe zakázané. Picasso jej kúpil dom na juhu Francúzska, kde svoje depresie utápala v maľbe. Začala sa venovať abstraktnej tvorbe. Fotografiu, v ktorej vynikala, opustila už ku koncu vzťahu s Picassom. Ten ju pravdepodobne „tlačil“ k tomu, aby sa vyjadrovala v kubistickom štýle. Už nikdy nebola tak populárna ako pred vzťahom s ním a jej maliarska tvorba bola ocenená až po jej smrti.
DALÍ A GALA
Narodila sa ako Elena Ivanovna Diakonova (1894 – 1982) v ruskej intelektuálnej rodine. Bola milenkou, ženou aj múzou surrealistického básnika Paula Éluarda. Obaja sa stali kľúčovými postavami surrealistického hnutia na začiatku 20-tych rokov 20. storočia. V rokoch 1924-1927 žil pár dokonca v trojici spolu s nemeckým umelcom Maxom Ernstom. V auguste 1929 Éluard a Gala navštívili mladého surrealistického maliara Salvadora Dalího (1904 – 1989). Gala si získala Dalího srdce už pri ich prvom stretnutí, hoci bola od neho o 10 rokov staršia. V rámci "balenia" ju raz privítal s nafarbeným podpazuším na modro. Gala zjavne jeho umeleckú dušu pochopila a milovala. Stala sa jeho životnou láskou a celoživotnou múzou. Počas dlhých rokov spolužitia jej toleroval mnohé milostné aféry a na viacerých dielach ju stvárnil ako erotickú bohyňu. Bol ňou natoľko očarený, že niektoré diela dokonca podpisoval ich oboma menami. Svoju múzu prežil o 7 rokov, aj keď podľa niektorých zdrojov po Galinej smrti stratil chuť žiť a dokonca sa pokúsil o samovraždu.
