V reakciách na príspevky aj v reakciách na reakcie sú prirodzene 3 tábory. Horúci Katolíci so všetkým, čo k tomu patrí (oheň, peklo, síra a Boží trest), chladní ateisti a nekatolíci tiež v plnej zbroji (zdravý rozum, filozofia, historické omyly Cirkvi) a nakoniec tí ostatní, ktorí sa snažia v tom chaose zorientovať. Tých mi je najviac ľúto. Správanie a postoje Katolíckej Cirkvi najviac poburuje nekatolíkov. Formálne ani nie sú súčasťou tejto komunity, no akoby cítili spoluzodpovednosť a účasť na jej rozhodnutiach a živote. Zaujímavý úkaz. Katolícka Cirkev je jedinečný typ komunity. Prísne hierarchická, absolútne univerzálna (z gréčtiny Katolícka), založená a vedená nadprirodzeným spôsobom, ktorý možno len uveriť alebo neuveriť. Najviac z týchto vlastností ma uchvacuje pojem "Univerzálna-Katolícka". Samotný pojem v istej podobe rozdeľuje Slovenskú spoločnosť na Katolíkov a tých ostatných. A pritom keby sme to použili s iným tónom, povieme Všetci a tí ostatní... Znie to absurdne, však? A rovnako absurdné je aj oddeľovanie Katolíkov a tých ostatných, veriacich a neveriacich a iné podobné separatistické pomenovania a rebríčky.
Žiadny kňaz nemôže formálne vylúčiť z Cirkvi (exkomunikovať) nikoho, kto do nej formálne nevstúpil. A predsa majú mnohí pocit, že by sa ich podobný osud niekoho v ich okolí mohol dotknúť. Kňaz ani pápež nie sú čarodejníci, ktorí majú moc niekoho začarovať alebo prekliať. Je tiež pravdou, že nie je možné nikoho pokrsteného "odkrstiť", nikoho, kto prijal kňazské svätenie, zbaviť tohoto svätenia. Ale hoci kto zo spomínaných sa môže kedykoľvek dobrovoľne rozhodnúť opustiť svoju pôvodnú cestu a zvoliť si inú. Za svoje rozodnutie si nesie plnú osobnú zodpovednosť pred svojim svedomím a samotným Bohom. Iste, jeho rozhodnutie má vplyv aj na ľudí v jeho okolí. O to ťažšie sa takéto rozhodnutia pripravujú a robia.
Na druhej strane, nikto z vonku nemôže zmeniť Cirkev. Sú pokusy vo vnútri katolíckej Cirkvi o jej zmenu a premenu. Aj radikálne zmeny sú možné v Katolíckej Cirkvi. Príkladom je II. Vatikánsky koncil. Aj obrazne aj doslovne sa jeho závermi otočila celá Katolícka Cirkev o 180o. Pokým dovtedy bola omša chrbtom k veriacim akýmsi tajomným odriekaním latinských formúl, Koncilom sa kňaz obrátil tvárou k ľudu a modlí sa k Bohu jazykom veriacich, v ich mene a díva sa im pri tom do očí. Bežní veriaci-laici sa môžu aktívne zapájať do jednotlivých úkonov a obradov. A mnoho iných radikálnych zmien, ktoré priniesol spomínaný cirkevný snem. Mnohé z nich do dnes nenašli úrodnú pôdu v Cirkevnej praxi a čakajú na svoje dozretie v čase. Ako sa Cirkev vtedy dočkala takýchto radikálnych zmien vo svojom vlastnom vnútri a trvalo to viac ako 400 rokov od posledného tak radikálneho cirkevného snemu v Tridente, aj dnes aj kedykoľvek je Cirkev schopná radikálnej obnovy a zmeny. Ale len z vnútra. Cirkev nezmenili politici tej-ktorej doby, Cirkev ani dnes nezmenia novinári a kritici. Iste, môžu volať po jej zmene, ale len natoľko, nakoľko sa cítia zodpovední za jej poslanie a dielo. Nie len zo strachu, že by sa mohlo na úkor ich pohodlia a zaužívaných zlozvykov v spoločnosti zakoreniť viac pravdy, spravodlivosti, pokoja a lásky.
Cirkev tvoria ľudia a ľudia robia chyby. Je veľmi bolestivou skutočnosťou akékoľvek fatálne ľudské zlyhanie, ktoré sa navyše ešte aj zamlčuje a tým sa bráni jeho skutočnému pomenovaniu a náprave. Mnohé už napraviť nemožno, ale mnohému možno predísť! Osobne si myslím, že nech sa už dopustil ktokoľvek čohokoľvek, Boh mu to pripomenie, keď sa stretnú. Aj toto je hendikep neveriacich, neveria, že takéto stretnutie raz bude a celkom prirodzene chcú stihnúť vykonať čo najviac tej ľudskej spravodlivosti. Niekedy za každú cenu. A ľahko sa možno pomýliť. Poľné súdy počas vojny boli rýchle a končili smrťou, ale isto nie všetci boli ozaj vinní vlastizradou a hodní smrti.
Som za spravodlivosť a pravé pomenovanie vinníkov a ich viny. Ale som tiež za spravodlivosť v plnom rozsahu pre všetky zainteresované strany. Políciu, justíciu, štátnu moc a obyčajných ľudí, ktorí takéto zlyhania tolerovali alebo tolerujú, bagatelizujú, úmyselne zamlčujú alebo naopak nepravdivo a krivo svedčia proti nevinným.
Verím, že sa Katolícka Cirkev môže zmeniť, ale som si istý, že to nebude podľa mojich predstáv a želaní, nevyhnutne v prospech môjho dobrého pocitu z viery alebo z Cirkvi ako takej.
To, že sa v Cirkvi alebo blízko Cirkvi niekto necíti dobre, môže a nemusí byť len vinou tejto komunity...
