Pán Marián Greksa, hudobník a samozvaný komentátor a sudca ľudských rozhodnutí zverejnil horlivý komentár k príbehu mamičky s dieťaťom na festivale Pohoda. Ktorý len "čítal vo viacerých statusoch". Sám tam nebol, ale pochválil zúčastnených ako sa zachovali a mamičke počas búrky pomohli. Aké šľachetné a politické.
Následne sa pochválil ako už 40 rokov na rozličných festivaloch hrá a hneď potom mnoho ich účastníkov (zrejme podľa vlastnej skúsenosti) nazval "nepredvídateľnými opilcami a sfetovanými degešmi". Ok, určite mnohí jeho fanúšikovia ocenia jeho názor na seba samých, teda publikum, ktoré mu za vystúpenia tlieska a platí.
Názory na účasť na podobných festivaloch sú rôzne. Tí, čo tam chodia, to majú radi a užívajú si to. Atmosféru, program, stretnutia s priateľmi či spolu-fanúšikmi. Doprajú to i svojim deťom, za ktoré sú stále zodpovední ako rodičia. Je to proste súčasť ich životného štýlu. A ich deti sú súčasť ich životov.
Tí čo tam nechodia, majú na to svoje dôvody. Nie je to ich štýl, je tam priveľa hluku, teplo, veľa ľudí, nevyhovuje im atmosféra alebo si to nemôžu dovoliť či dopriať z iných dôvodov. Prídu teda tí, čo chcú a môžu. Ostatní neprídu. Nemusia.
Uniká mi teda pointa. Keď neúčastník alebo odporca takéhoto podujatia rýpe do tých druhých, z diaľky na nich útočí (hoci len slovne) a nazýva ich hlupákmi, kravami, degešmi a podobne. Urobili rozhodnutie a nesú jeho dôsledky.
Ich pohoda bola vyjadrená hlukom, prachom, teplom, davom, hudbou, stretnutiami, diskusiami a podobne. Okorenená životohrozujúcou situáciou, ktorú nikto z nich nezapríčinil (pokiaľ nevie ovládať počasie), ale všetci ju na koniec zvládli. Pohoda iných ľudí znamená vysedené kreslo, televízor, vychladené pivo alebo štekanie spoza plota na okoloidúcich.
Nechajme ľudí robiť ich vlastné rozhodnutia a niesť si za ne dôsledky. Tak sa predsa ľudská populácia učí a napreduje už tisícročia. Niektorí sa poučia a ich ďalšie rozhodnutie bude lepšie. Niktorí sa nepoučia ani keď zaplatia akokoľvek vysokú cenu za svoj omyl. A nepomôže ani im ani nikomu, keď ich budeme urážať a ponižovať pre ich jednorázové či opakované rozhodnutie s akýmikoľvek následkami. To nepoučí ich ani nikoho iného. Len vyvolá hnev, odsúdenie a môže viesť ku konfliktu. Naozaj zbytočnému konfliktu, doslova pre nič.
Ak je teda pointou toho celého len vyvolať reakciu davu, nech sa je o čom baviť, je to len obyčajná babská klebeta znudenej persóny, vypustenie toxickej pary a ohováranie tých, ktorých ani nepoznáme.
A o ich živote, rozhodnutiach a ich príčinách nevieme vôbec, ale vôbec nič. Kto potom vyzerá ako hlupák a degeš?
