Najrešpektovanejšia autorita vo výskume klimatických zmien vo svete - Medzinárodný panel o zmene klímy (IPCC) - poskytuje o tom v jeho správach (nie len jeden) dôkaz. Posledná, šiesta, správa tohto panelu uvádza predpoklad, že globálne otepľovanie v najbližších dvoch desaťročiach pravdepodobne presiahne kvôli ľudskej činnosti 1,5°C a udržanie otepľovania pod 2°C si bude vyžadovať rapídne urýchlenie procesov na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny, a to už do roku 2030.
Ďalší dôkaz o reálne prítomnej klimatickej zmene môžeme nájsť v Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý prikladá štátom sveta rôznu zodpovednosť za klimatickú zmenu, a zároveň ju uznáva ako hrozbu.
Do tretice, Svetový fond na ochranu prírody (WWF) vyvracia mýtus, že klimatická zmena nie je skutočný problém. Upozorňuje, že už teraz môžeme sledovať obrovské negatívne dôsledky klimatickej zmeny. Potvrdené vedeckou obcou, štátmi a aj občianskym sektorom.
Už v 80. rokoch minulého storočia zavládol medzi vedcami konsenzus (zhoda), že globálne otepľovanie (ako najzávažnejší dôsledok klimatickej zmeny) je realitou a príčinou je ľudská činnosť. Ale rozumiem, je prirodzené, že v záplave rôznych informácií je ťažké rozlíšiť, čo je pravda a čo nie. Každý si preto môžeme klásť na túto tému otázky. Na Slovensku máme to šťastie (alebo skôr smolu), že globálne otepľovanie pociťujeme „len“ v podobe zvýšených letných teplôt, no v krajinách v subtropickom a tropickom podnebí sú následky rozsiahle a ovplyvňujú každodenný život. Vysoké teploty mnohokrát spôsobujú sucho a potravinové ohrozenie, či požiare alebo zvýšenú úmrtnosť obyvateľstva.
Globálne otepľovanie však nie je jediným dôsledkom klimatickej zmeny. Mali by sme hovoriť aj o extrémnych výkyvoch počasia, búrkach a záplavách, tornádach, hurikánoch, negatívnom vplyve na biodiverzitu (rozmanitosť druhov živočíchov a rastlín) či eróziu (rozrušovanie) pôdy.
Faktom však ostáva, že za zvýšené emisie skleníkových plynov môžu najmä hospodársky vyspelé štáty. Dôsledky klimatickej zmeny si ale nevyberajú toho, kto je za ňu zodpovedný a dotýkajú sa v najväčšej miere práve rozvojových štátov, ktoré majú najmenší podiel na emisiách. „Najmenej rozvinuté krajiny“ (Least Developed Countries) sú krajiny, ktoré sa v rámci skupiny rozvojových krajín vyznačujú tým, že ide o štáty s najnižšou životnou úrovňou na svete. Práve tieto krajiny a malé ostrovné štáty nemajú dostatok kapacít (nie len finančných, ale aj odborných, či ľudských) na stlmenie týchto dôsledkov. Naopak krajiny ako Holandsko, Spojené kráľovstvo, či USA vynakladajú obrovské množstvo financií na adaptáciu (prispôsobenie sa) na klimatickú zmenu. Existujú však aj štáty, ktoré spadajú do kategórie rozvojových štátov, no ich priemysel je rozvinutý. Radíme sem napríklad Čínu, Rusko, Indiu, či Brazíliu (tzv. krajiny BRIC). Tieto krajiny tvoria výnimku, a aj napriek tomu, že ide o rozvojové krajiny, patria medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia.
Jasné, pre znižovanie globálneho otepľovania môže každý jednotlivec priložiť ruku k dielu, napríklad triedením odpadu, udržateľnejšou módou, nevyhadzovaním potravín, používaním verejnej dopravy či menším konzumom vo všeobecnosti. Možností je mnoho. Keby každý človek, ktorý môže, prispel svojou troškou, v globále by to spravilo enormne veľa. Avšak je to na dobrovoľnosti. A keďže my ľudia zvykneme trpieť syndrómom krátkozrakosti a poslúchame len keď nám to je prikázané, je dôležité, aby opatrenia robili aj štáty.
Už v roku 1992 podpísalo 154 krajín v Rio de Janeiro Rámcový dohovor OSN o zmene klímy. Zmluvné strany sa stretávajú každoročne na klimatických konferenciách, známych ako COP (Conference of the Parties). V decembri tohto roku sa bude konať COP 28 v Dubaji. Bez kladenia si servítky pred ústa - tieto stretnutia nepriniesli ani zďaleka výsledky, ktoré sa od nich očakávali. Od Kjótskeho protokolu (COP 3), cez Kodanskú dohodu (COP 15) až po COP 27 v Egypte sme mohli sledovať len nepatrné pokroky.
Nie iba výsledky, ale aj samotný priebeh COP stretnutí je oklieštený tým, že sa vždy jedná o hru o kompromis medzi hospodársky vyspelými štátmi a štátmi, ktoré neprodukujú také veľké množstvo emisií, no dôsledky klimatickej zmeny pociťujú najviac. Reprezentanti vyspelých štátov musia pri vyjednávaní s tretími krajinami brať do úvahy aj svoju politickú funkciu u nich doma. V prípade, že pristanú na záväzky, ktoré príliš poškodia hospodárstvo ich krajiny (aj keď za účelom redukcie dopadov klimatickej zmeny), môžu stratiť veľmi rýchlo svoj politický kredit. Musia sa preto prispôsobiť syndrómu krátkozrakosti a nakoniec mu sami podľahnú - pod záštitou ochrany životnej úrovne.
Klimatické konferencie sú preto často o doťahovaní sa, kto ustúpi viac. Asi najvýznamnejšie COP stretnutie sa ale uskutočnilo v roku 2015 v Paríži (COP 21). Jeden z najvýraznejších deklarovaných záväzkov vo finálnom dokumente je udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 2°C v porovnaní s predindustriálnym obdobím; pričom je v ňom explicitne vyjadrená vôľa strán o zníženie globálneho otepľovania čo najbližšie k úrovni 1,5°C.
Nie sú však z dlhodobého hľadiska dôsledky klimatickej zmeny omnoho škodlivejšie pre hospodárstvo? Podľa Svetového ekonomického fóra existujú 4 scenáre ako klimatická zmena môže ovplyvniť globálny HDP do roku 2050. Ten najoptimistickejší ráta so 4% stratou globálneho HDP v prípade, že sa krajiny budú držať záväzkov Parížskej dohody. V prípade nečinnosti sa však predpokladá strata až 18% HDP. Keďže sa už teraz javí, že záväzky z Paríža sa nepodarí dodržať, reálnejšie sú dva zvyšné scenáre - strata 11% alebo 14% HDP.
Emisie celosvetovo neklesajú a ani nestagnujú (ostávajú nemenné). Rastú. Je preto viac než nutné, aby štáty urýchlene prijali vážnejšie záväzky a aj zodpovednosť za budúcnosť nás všetkých a našej planéty.
Použité zdroje:
https://www.ipcc.ch/report/ar6/wg2/downloads/report/IPCC_AR6_WGII_SummaryForPolicymakers.pdf
https://www.wwf.org.uk/updates/here-are-10-myths-about-climate-change
https://unfccc.int/resource/docs/convkp/conveng.pdf
https://unfccc.int/sites/default/files/english_paris_agreement.pdf
https://www.weforum.org/agenda/2021/06/impact-climate-change-global-gdp/
https://www.iea.org/news/global-co2-emissions-rose-less-than-initially-feared-in-2022-as-clean-energy-growth-offset-much-of-the-impact-of-greater-coal-and-oil-use , https://www.imf.org/en/Blogs/Articles/2022/06/30/greenhouse-emissions-rise-to-record-erasing-drop-during-pandemic
