Tento dokument plní funkciu multilaterálneho (viacstranného) fóra zameraného na klimatickú zmenu a je základom všetkých doterajších programových dokumentov. Tieto dokumenty sú väčšinou prijaté Konferenciou zmluvných strán (COP). COP tvoria práve signatárske krajiny a je najvyšším rozhodovacím orgánom UNFCCC, ktorý sa stretáva na každoročnej báze. V decembri tohto roku sa má konať už 28. stretnutie v poradí - COP28 v Dubaji.
Žiaľ, až na výnimku COP21 v Paríži, zvyšných 26 doterajších konferencií neprinieslo to, čo sa od nich očakávalo. Špeciálne 3 z nich vyčíňajú, no v zlom svetle. Boli to konferencie, počas ktorých celý odborný a aj laický svet s dôverou upínal oči na štátnych predstaviteľov s akým plánom na boj proti klimatickej zmene vyjdú na povrch. Čakali márne.
Tu sú 3 zásadné COP stretnutia, počas ktorých sa namiesto radosti dostavil trpký pocit na jazyku.
1. COP3 v Kjóto. 1997 sa krajiny COP stretli tretí raz v Kjóto v Japonsku. Výsledný dokument sa stal známym ako Kjótsky protokol. Na základe neho malo 38 priemyselných krajín znížiť svoje emisie skleníkových plynov medzi rokmi 2008 až 2012 v priemere o 5,2% v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Po prvýkrát v histórii boli stanovené právne záväzné ciele a záväzky. Japonsko, USA a EÚ sa dokonca zaviazali znížiť emisie o 7 %, 8 % a 9 %. Tieto ciele boli splnené. Keby to ukončím tu, znie to celkom dobre, však? Tu je však druhá strana mince.
IPCC vo svojej správe z roku 1990 uviedol, že emisie je potrebné znížiť o 60 %. Navyše, ciele boli právne záväzné len pre priemyselne vyspelé štáty, pre rozvojové krajiny nie. Aj keď v tom čase boli najväčší znečisťovatelia USA a EÚ, krajiny ako napríklad Čína a India boli zo záväzkov vynechané, nakoľko boli (a stále sú) nositeľmi štatútu rozvojovej krajiny. Už v roku 2006 Čína predbehla USA v produkcii skleníkových plynov a dnes je krajinou s ďaleko najväčšími emisiami. Okrem toho, Protokol nebol zo strany USA doteraz ratifikovaný. Emisie skleníkových plynov do dnešného dňa celosvetovo rastú (EÚ je výnimkou, emisie naopak klesajú).
2. COP15 v Kodani. Konferencia konajúca sa v roku 2009 v hlavnom meste Dánskeho kráľovstva bola stredobodom bezprecedentnej medzinárodnej pozornosti. Výsledkom mal byť záväzný dokument pre vyspelé aj rozvojové štáty. Už pred samotnou konferenciou sa však šuškalo, že sa tak nestane. Posledného dňa rokovaní sa zúčastnil aj prezident USA Barack Obama, ktorého dovtedajšia neprítomnosť bola vnímaná sporne.
Finálna Kodanská dohoda (The Copenhagen Accord) je trojstranový dokument, v ktorom je vyjadrená vôľa o obmedzenie globálnej teploty na menej ako 2°C.
Za jeden z najväčších úspechov dokumentu bol spoločný cieľ postupne do roku 2020 vyzbierať 100 miliárd USD. Do dnešného dňa sa to nepodarilo a cieľ bol posunutý do roku 2025.
Všetky priemyselné krajiny či už pred samotnou konferenciou alebo po nej oznámili záväzok, ktorý predstavoval do roku 2020 zníženie o od 13% po 19 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990, avšak hodnoty, ktoré odporúčal IPCC (25 – 40 %), dosiahnuté neboli. Pripomínam, emisie, až na EÚ, celosvetovo stále rastú. COP v Kodani je označovaná aj ako fraška.
3. COP27 v Sharm El Sheikh. V novembri 2022 sa konalo ďalšie, doposiaľ posledné, stretnutie COP v Egypte. Mnoho ľudí bolo presvedčených, že zmena klímy je už tak reálny problém, že politici k nej na tejto konferencii budú tak aj pristupovať. Opäť sa mýlili. Znovu prevládol syndróm krátkozrakosti a neboli prijaté rázne opatrenia. Pozitívum je, že krajiny sa po prvýkrát dohodli na balíku financií na pomoc rozvojovým štátom čeliť prírodným katastrofám. Predtým tieto krajiny dostávali peniaze len na zmierňovanie dôsledkov. Toto je skutočne veľký pokrok vpred, nakoľko je rozvojová pomoc veľmi dôležitou súčasťou boja proti klimatickej zmene.
V oblasti znižovania emisií tak opäť neboli dosiahnuté takmer žiadne relevantné pokroky. Môžeme len očakávať, či COP28 v Dubaji prinesie prekvapenie.
Podľa IPCC má však ľudstvo stále v rukách ako sa klíma bude vyvíjať. Úžasná správa, no uchopme ju. Príroda si bez nás poradí, my bez nej nie. Pokojným, ale ráznym spôsobom tlačme na predstaviteľov štátov, aby prijali záväzky, ktoré pomôžu zmierniť dopady klimatickej zmeny. Pripravíme tak lepšiu budúcnosť pre naše deti a vnúčatá.
Použité zdroje
https://unfccc.int/resource/docs/convkp/conveng.pdf
https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/2018/03/ipcc_far_wg_I_full_report.pdf
https://www.theguardian.com/environment/2007/jun/19/china.usnews
