Aj ateista sa môže správať k druhým ľuďom omnoho lepšie ako pravidelný návštevník kostola. Aj nepraktizujúci kresťan môže pestovať hlbokú spiritualitu. Aj neveriaceho človeka Boh miluje. A prečo? Pokúsim sa odpovedať.
V dnešnom svete, kde sa politika a náboženské presvedčenia často zdajú byť v rozpore, nie je nezvyčajné stretnúť sa so skepticizmom voči zlučiteľnosti byť naraz aj liberálom, aj kresťanom. Som však pevne presvedčený, že tieto dve stránky každého liberálneho veriaceho sú nielen logické, ale aj vo svojej podstate kompatibilné. Aby som to dokázal, respektíve priblížil môj pohľad, pokúsim sa napísať niekoľko skutočností, ktoré ma presviedčajú o tom, že je možné prijať harmóniu medzi liberalizmom a kresťanstvom. Liberalizmus, tak, ako ho chápem, má s kresťanstvom (tak, ako ho chápem) tieto spoločné znaky:
1. Sloboda a individuálna autonómia. Liberalizmus hlása individuálnu slobodu a autonómiu (samostatnosť), pričom jednotlivcom umožňuje robiť rozhodnutia na základe ich svedomia a osobného presvedčenia. Podobne kresťanská viera hovorí o princípe slobodnej vôle a dôležitosti osobnej slobody konania. Aj liberalizmus aj kresťanstvo uznávajú význam osobnej slobody a zároveň aj zodpovednosť, ktorá s ňou súvisí.
2. Morálne rozhodovanie a etika. Zatiaľ čo niektorí môžu tvrdiť, že morálne učenie kresťanstva je v rozpore s liberálnymi princípmi, je nevyhnutné pochopiť, že samotný liberalizmus podporuje etické rozhodovanie založené na empatii, férovosti a rešpekte k druhým. Kresťanstvo ponúka morálny rámec, ktorý zdôrazňuje cnosti, ako sú súcit, solidarita a spravodlivosť. Začlenením týchto etických hodnôt do nášho správania a prístupu k okoliu sa môžeme orientovať v zložitosti modernej spoločnosti, ktorá je rýchla a hektická a často ponúka rýchle riešenia a zároveň zostať verní našej kresťanskej viere.
3. Tolerancia a rešpektovanie. Liberalizmus a rovnako aj kresťanstvo je o tolerancii a rešpekte ku každému. Bez ohľadu na rasu človeka, na jeho sexuálnu orientáciu (!), presvedčenie, sociálnu či etnickú príslušnosť. Mám pocit, že pre mnoho ľudí je táto spoločná charakteristika rozporuplná. A áno, často žiaľ právom. Stretávame sa s opačným prístupom od niektorých kresťanov alebo aj dokonca cirkevných predstaviteľov. No moje doterajšie rozmýšľanie o viere ma priviedlo k poznaniu, že kresťanstvo je o láske ku KAŽDÉMU človeku. A som presvedčený, že drvivá väčšina kresťanov to tak aj vníma. Menšina však vždy kričí hlasnejšie, a preto ju je aj viac počuť.
4. Dôstojnosť človeka. Podstatou liberalizmu aj kresťanstva je prirodzená dôstojnosť každej ľudskej bytosti. Ako liberál, obhajujem rovnaké práva a príležitosti pre všetkých jednotlivcov, pričom uznávam, že každý človek má prirodzenú hodnotu. Aj kresťanstvo nás učí, že všetci ľudia sú stvorení na Boží obraz a podobu a zaslúžia si úctu a dôstojnosť. Ak vieme nájsť hodnotu pre ľudskú dôstojnosť, nachádzame spoločnú reč medzi liberalizmom a kresťanstvom.
5. Sociálna spravodlivosť a súcit. Liberalizmus si vyžaduje spravodlivú a súcitnú spoločnosť, kde sa napĺňajú potreby zraniteľných a marginalizovaných. To je v súlade s kresťanským princípom sociálnej spravodlivosti, ako ho učí Ježišov príklad starostlivosti o chudobných, chorých a utláčaných. Prácou smerom k spravodlivejšej spoločnosti môžeme preklenúť priepasť medzi liberalizmom a kresťanstvom a vytvoriť svet, ktorý odráža základné hodnoty oboch.
A teda záver? Takáto má byť kresťanská politika na Slovensku! O rešpekte, tolerancii, láske a súcite k núdznym. Byť liberálom a zároveň kresťanom sa nevylučuje. Je to skôr harmonické spojenie. Obidve zdieľajú základné hodnoty, akými sú dôstojnosť ľudskej osoby, sociálna spravodlivosť, súcit, sloboda a etické rozhodovanie.
Liberalizmus a kresťanstvo majú mnoho spoločného, avšak nemôžme popritom zabúdať na ten najpodstatnejší rozdiel. Na rozdiel od ideológie liberalizmu, kresťanstvo obsahuje aj rovinu, ktorá nie je o rozume a ráciu. Obsahuje dimenziu spirituality, ktorá ho robí omnoho hlbším pre tých, ktorí ním žijú. A táto súčasť kresťanstva sa rozumom poňať nedá. A v tom tkvie najväčší rozdiel. Avšak som presvedčený, že cestu k viere musí nájsť každý sám. Úlohou kresťana je svedčiť o Bohu v prvom rade na príklade svojho vlastného života a až keď je to potrebné alebo ho/ju niekto požiada, vtedy aj slovami. A práve z tohto dôvodu nemôže byť táto skutočnosť vnímaná ako bariéra, ktorá by mala rozdeľovať kresťanov a liberálov. Všetky vyššie spomenuté dôvody svedčia o pravom opaku.
Ak sa pohybujeme v politickom prostredí, je nutné stavať mosty medzi rôznymi aspektmi našej identity a podporovať spoločnosť, ktorá prijíma rozmanitosť a rešpektuje práva a presvedčenia všetkých. To je mojou snahou a tak politiku budúcnosti vnímam. Je potrebná nová krv a mladí ľudia, ktorí dokážu priniesť nové videnie aj v tejto oblasti. A preto viem, že na hlase mladých záleží.
