Termín „klasická homeopatia“ nie je nový a vo svojej podstate by mal označovať návrat ku „klasike“ ktorou je v homeopatii chápaná pôvodná – teda Hahnemannova metóda. Hahnemann ako zakladateľ a prvý teoretik homeopatie ešte na prelome 18. a 19. storočia objavil a sformuloval rad princípov a zásad tejto liečebnej metódy. Medzi najzásadnejšie otázky patrí pravidlo „ v jednom čase jeden liek“ . Týmto nie je výpočet dôležitých zásad vyčerpaný , ale hneď táto zásada je najčastejšie obchádzaná slovenskými „klasikmi“ .
Slovensko nie je v tejto otázke žiadny preborník ani novátor. Tento spor okolo Hahnemannových princípov je už starý ako homeopatia sama. Už na prelome 19. a 20.storočia horliví novátori „klasickej homeopatie“ takmer pochovali túto metódu. Samozrejme za aktívnej pomoci alopatie – oficiálnej medicíny. Stalo sa tak kde inde , ako v zlatej Amerike a takmer 60 rokov sa v tejto otázke alopatická medicína tešila monopolu. Túto nádej na monopol živí aj podnes a výdatne jej opäť pomáhajú „klasickí homeopati“ medzinárodného razenia.
Poďme ale pekne po poriadku. V 60- tych rokoch minulého storočia začal pôsobiť v Juhoafrickej republike vtedy ešte neznámy grécky homeopat – dnes držiteľ Alternatívnej Nobelovej ceny za homeopatiu – profesor George Vithoulkas . Jeho veľké nadšenie sprevádzalo zistenie , že homepatia v tej podobe , ako ju zanechal Hahnemann utrpela vo všetkých oblastiach. A práve znovuzrodenie a návrat homeopatie v jej klasickej / Hahnemannovej / podobe sa stal jeho životným cieľom. Preto aj termín „KLASICKÁ HOMEOPATIA“ je dieťaťom hlavne a výlučne profesora Vithoulkasa . Za svoje celoživotné dielo bol mnoho krát ocenený a dostalo sa mu vysokej pocty vo forme Alternatívnej Nobelovej ceny za homeopatiu v roku 1996 . Dnes je profesorom viacerých významných vysokých škôl , medzi ktoré patrí aj Ruská medicínska akadémia v Moskve a Ukrajinská v Kijeve . A podľa známej zásady „úspech ti nikto neodpustí...“ sa na tomto poli okrem poctivých teoretikov a praktikov priživujú aj „inovácie“, „modernizácie“ a „vylepšenia“ . Profesor Vithoulkas nezištne vychoval tisíce nových klasických homeopatov a dnes jeho Akadémia Klasickej Homeopatie na gréckom ostrove Alonissos pokračuje s jeho výdatným prispením v tejto ceste. Ako to už býva mnoho krát , žiak si pomyslí , že je už lepší ako učiteľ a vydá sa vlastnou cestou. Keď ale vlastná cesta začne potierať zásady a princípy na ktorých stojí škola, ktorú absolvoval – už sa nemôže nazývať žiakom a odvolávať sa na učiteľa. A to je presne situácia , kedy klasický homeopat prestáva byť „klasickým“ . Učiteľom tu nie je profesor Vithoulkas - učiteľom je Samuel Hahnnmann , pred ktorým má obrovskú pokoru aj profesor Vithoulkas.
To sa žiaľ nedá povedať o mnohých akože “homeopatoch“ s maskou „klasický“ . Dnes existuje viacero druhov „ masiek“ , ktoré parazitujú na termíne „klasický“ v snahe presvedčiť pacienta o svojej príslušnosti k tejto metóde. A tu začína hlavný problém. Nielenže neliečia pacienta podľa Hahnemannovej metódy, ale výrazne škodia klasickej homeopatii. Preto sa nedá mlčať a prehliadať to, čo má zásadný význam. Inak to dopadne tak isto ako v Amerike začiatkom 20.storočia.
Poďme ale postupne a zaradom.
1. Lekár –homeopat. Myslí sa tým lekár – alopat , ktorý predpíše aj homeopatické lieky. Väčšinou viacero naraz , alebo jeden s opakovaným indikovaním. Nie je to obviňovanie lekárov , pretože v existujúcej legislatívnej situácii nemôže robiť nič iné, ako toto. Skôr naopak sa dá povedať , že lekár je vedený snahou nahradiť pacientovi chemické lieky homeopatickými , pretože chápe škodlivé účinky chémie a v danej situácii mu zákon neumožňuje nič iné. Táto veľmi pozitívna snaha ale nemá s klasickou homeopatiou nič spoločné . Skôr naopak – ak sa niekto pasuje do role klasického homeopata , tak to robí buď z nevedomosti a neznalosti čo to je klasická homeopatia , alebo vedome škodí klasickej homeopatii. V tejto situácii je východiskom príklad Nemecka, Rakúska alebo aj Ruska a Ukrajiny , kde lekár , ak chce používať vo svojej praxi homeopatiu musí absolvovať štúdium akadémie klasickej homeopatie so záverečnou skúškou a diplomom. Ešte striktnejšie je otázka postavená v Slovinsku kde sa lekár musí vzdať lekárskej praxe , ak chce praktizovať homeopatiu. Slovenskí lekári mali zatiaľ k dispozícii len krátkodobé kurzy výrobcu homeopatík . Pretože zákon túto otázku zatiaľ neriešil , táto sporná prax môže existovať.
2. Neklasický „klasický homeopat“. Mona Líza v joggingovej súprave , alebo retro auto s motorom o výkone 500 konských síl. Aj jedno aj druhé vyvoláva úsmev a pochybnosť o zmysle . My však máme situáciu , kedy sa jedná o liečenie pacienta a jeho dôveru a rozhodnutie sa pre klasickú homeopatiu. Ak sa raz sklame , už ho nikto nikdy nepresvedčí o opaku. Dnes tí , ktorí sa označujú názvom „klasický“ a jedným dychom tvrdia o zastaranosti Hahnemannových názorov a na dôvažok aj o „ortodoxnosti“ profesora Vithoulkasa - tí všetci predstavujú pre klasickú homeopatiu oveľa väčšiu hrozbu , ako vyššie spomínaný lekár- homeopat. Pre jednoznačnosť musím byť konkrétny. Okrem vyslovených nezmyslov , ktoré sa dajú riešiť jednoducho / použitie kyvadiel , prístrojov na meranie energetických dráh , vymyslených liekov a podobne/ , existujú sofistikovanejšie útoky na samotnú podstatu klasickej homeopatie. K takýmto patria rôzne „inovácie“ klasickej homeopatie . Jedným z týchto inovátorov je aj bývalý žiak profesora Vithoulkasa – holandský homeopat Scholten. Na Slovensku a v Čechách má obdivovateľov a propagátorov , ktorí sa nazývajú suverénne „klasickí homeopati“ . Vôbec im pritom neprekáža , že profesor Vithoulkas sa výrazne od názorov svojho žiaka dištancuje. Zdanlivo „klasicky“ zabalená teória pána Scholtena tají v sebe hrozbu oklieštenia klasickej homeopatie na náuku o mineráloch a Mendelejevovej periodickej tabuľke prvkov. Stúpenci pána Scholtena určite vedia o čom je reč. Pre laikov musím zdôrazniť , že homeopatickými liekmi nie sú len minerály a prvky Mendelejevovej tabuľky , ale všetky látky prírody živej aj neživej . Všetky látky , ktoré môžu u zdravého človeka vyvolať nejaký symptóm /definícia homeopatického lieku/ môžu byť využité na vyrobenie homeopatického lieku. Degradácia živej a neživej prírody na súhrn chemických látok vedie do homeopatického pekla. Príznačné pre tento smer je, že jeho stúpencami a propagátormi sa stali homeopati s predchádzajúcim medicínskym vzdelaním. To indikuje neschopnosť pochopiť filozofiu homeopatie podľa Hahnemanna a Vithoulkasa a vedie tým istým smerom – k likvidácii klasickej homeopatie a snahe urobiť zo samostatnej liečebnej metódy len podpornú metódu alopatickej medicíny. Preto aj tá aktívna snaha bývalých lekárov a dnes akože „klasických homeopatov“.
Každá progresívna metóda v akomkoľvek vednom odbore je ohrozená podobným postupom. Je ale zarážajúce , že tak „Scholtenovci“ , tak aj „Seghalovci“ , alebo „Nová česká škola klasickej homeopatie“- zamaskovaná scholténovská, Shankaranovci s jeho synergickou metódou.../ vo svojej snahe presvedčiť o „klasickosti“ sa vôbec , alebo len okrajovo zmieňujú o Hahnemannovi , alebo Vithoulkasovi . A keď aj , tak ako o senilných starcoch, ktorých oni dávno prekonali. Načo potom to slovíčko „KLASICKÝ“. No predsa pre pacienta. Nie pre vedu s názvom Klasická Homeopatia. A to už je zrada . Nie personálna , ale teoretická a filozofická. Prikrytie hlinených nôh na kolose ktorý chcú volať „klasická homeopatia“ . Skúste si predstaviť fyzika, ktorý o Newtonovi alebo Einsteinovi vyhlási niečo podobné. Naši slovenskí „klasickí homeopati“ vedení scholténovskou „Slovenskou Akadémiou Klasickej Homeopatie“ nešetria silami , aby všetkých presvedčili o svojej „klasickosti“ . Pozrite si ale štúdijné materiály a frekvenciu mien Hahnemann , alebo Vithoulkas a skúste si ju porovnať s frekvenciou mena Scholten. Slow fox a rap.
Čo dodať na záver? Profesor Vithoulkas dnes používa termín HAHNEMANNOVA HOMEOPATIA na označenie toho , čo predtým nazýval klasická. Táto zmena je žiaľ dôsledok činnosti horlivých inovátorov . Stále však platí , že bez násobilky integrály nevyriešime. A vymazať, negovať, preskočiť to , čo tvorí základy vednej disciplíny a bez týchto znalostí budovať „nové“ názory je odsúdené na krach. Tak ako je moderné dobíjanie kozmu nemožné bez znalosti newtonovho zákona príťažlivosti , tak ani homeopatia , akokoľvek ju nazveme nie je homeopatiou bez Hahnemanna a Vithoulkasa. A žiadni Scholtenovia , Seghalovia , alebo Shankaranovia nezmenia to , čo objektívne funguje- princípy a zásady liečby objavené a sformulované Samuelom Hahnemannom. Jeden z najznámejších homeopatov minulosti - J.T.Kent napriek svojim vynikajúcim výsledkom stále a opakovane študoval Hahnemanna a podľa jeho slov opakovane objavoval nové a nové podnety pre svoju prax.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti a situácia v ktorej je dnešná neklasická „klasická homeopatia“ na Slovensku a v Čechách viedli k logickému rozhodnutiu . Od septembra 2013 začala v Bratislave svoju činnosť pobočka Vithoulkasovej Medzinárrodnej Akadémie Klasickej Homeopatie , ktorá sa dôsledne bude zameriavať na výuku Hahnemannovej homeopatie v podaní profesora Vithoulkasa.
Miloslav Haas
