Skúsme si tento problém rozobrať podrobnejšie. Očkovanie, ako ho uplatňuje medicína dnes neskúma konkrétneho pacienta. Nezohľadňuje jeho náchylnosť na ochorenia , neskúma dedičnosť a individuálnu dispozíciu na ochorenia určitého typu. Preto podanie vakcíny môže vyvolať hlboké narušenie zdravia pacienta. Pretože väčšina povinných očkovaní sa deje v rannom veku , je tento postup ešte nebezpečnejší.
Po podaní očkovacej vakcíny sa objavia v zásade dve reakcie:
A. Očkovanie sa „ujme“ , to znamená že je určitý stupeň reakcie
B. Nie je žiadna reakcia
B : Začneme tou druhou. Klasická homeopatia vyhodnocuje absenciu reakcie nasledovne:
1.Veľmi zdravý organizmus
2. Hlboká patológia
Zdanlivo protichodné hodnotenie , vysvetlenie je nasledovné:
1. Ak je organizmus zdravý , tak si poradí s chorobou aj bez vakcinácie, očkovanie je teda zbytočné.
2. Ak je však patológia hlboká , organizmus je postihnutý na hlbšej úrovni patológie, ako je cielená vakcína a na podnet nereaguje, pretože boj o zdravie prebieha na hlbšej úrovni. Toto by sa dalo prirovnať k obrane stredovekého hradu – ak sa bojuje o vnútorné hradby, nepriateľ už prenikol do mesta a boj o vonkajšie hradby je nepodstatný. Ako však absenciu reakcie vyhodnotí medicína? Opakovaním vakcinácie. Skúste sa z pohľadu vyššie uvedenej logiky zamyslieť nad následkami.
A : Venujme sa teraz prvej reakcii – očkovanie „bolo úspešné“. Sú možné nasledovné reakcie:
1. Mierna reakcia
2. Silná reakcia, s horúčkou a sprievodnými symptómami.
3. Veľmi silná reakcia s komplikáciami.
Aký je pohľad klasického homeopata?
1. V prípade miernej reakcie obranný mechanizmus nie je dosť silný , aby sa vyrovnal s nemocou a reaguje slabo. Choroba vplýva na budúce zhoršenie zdravia a presúva sa „hlbšie“ do organizmu. Preto takýto pacient obyčajne nereaguje na opakovanú vakcináciu a stáva sa z neho v dôsledku očkovania pacient s hlbokou patológiou.
2. Druhý prípad silnej reakcie hovorí o dobrej reakcii organizmu. Žiaľ , takéto vyhodnotenie býva najčastejšie u detí , ktorých obranný mechanizmus nebol ešte vážnejšie oslabený. Medicína tento prípad vyhodnocuje ako úspešný z pohľadu vakcinácie. Pre klasického homeopata by jediným prejavom zdravia bola nulová reakcia na vakcínu v prípade zdravého jedinca. / Nezabúdajme na to , že pre homeopata je pacient vždy jedinečný , preto aj vyhodnotenie reakcie nemôže byť paušálne a v prípade absencie reakcie ja tu aj druhá možnosť hlbokej patológie/. Silná reakcia však pre homeopata znamená , že takýto pacient je náchylný na daný typ onemocnenia a v prípade ak bude tomuto ochoreniu vystavený , môže ochorieť napriek očkovaniu. Čiže účinnosť vakcinácie je otázna.
3. Tretí prípad je reakcia s komplikáciami. O týchto dôsledkoch medicína cudne mlčí. Z pohľadu homeopata je táto reakcia dôkazom absencie obranného mechanizmu. Tento prípad je z pohľadu „zdravia“ očkovaného najhorší, pretože následkom vakcinácie dochádza k vzniku vážnych chronických stavov. Ich vznik sa datuje od vakcinácie a každý z nás podobné prípady pozná. Málokedy ale medicína prizná , že patológia je dôsledok vakcinácie, pretože dôsledky sú obyčajne „z iného súdka“ , ako bola vakcinácia. Pre homeopata je logická súvislosť nespochybniteľná, pretože celostný pohľad na človeka hovorí o previazanosti fyzického , emočného a psychického. Preto napríklad veľa detí po podaní „hexa“ vakcíny zmení svoje správanie a v lepšom prípade sa z nich stanú hyperaktívni pacienti. V horších prípadoch ide o hlbšie poškodenia reprezentované napríklad autizmom.
Homeopatia preto očkovanie jednoznačne odmieta a zo svojho pohľadu vidí nasledovné riešenie: individuálnym prístupom k vyhodnoteniu zdravotného stavu každého začať s upevňovaním imunity tak , aby nedošlo k prípadnému ochoreniu. V prípade ak k ochoreniu príde , jeho priebeh a liečba by mala byť zvládnutá vlastnými silami organizmu. Neutešujme sa myšlienkou a tvrdením , že vďaka očkovaniam väčšina „metiel“ bola minimalizovaná. Pohľad môže byť aj dramatickejší – ako dôsledok pôsobenia chemických liekov a systematickej vakcinácie sa mnohí nachádzajú za hranicou patológie, kde reakcia na podnety je minimálna až nulová. A to je pohľad, ktorý síce robí z klasických homeopatov kacírov súčasnosti , ale vystihuje dnešný „civilizovaný“ svet. Dôkazom sú prevládajúce „diagnózy“ nášho „zaočkovaného“ sveta , ktoré sa pohybujú v oblastiach alergií, chronických chorôb a - čo je najhoršie - emočných a psychických porúch. Na dokreslenie – homeopatia rozoznáva tri roviny , kde sa prejavuje patológia – fyzickú, emočnú a psychickú. Najhlbšou patológiou je psychická. Pre lepšie pochopenie zas príklad stredovekého hradu. Sídlo panovníka bolo až za vnútornými hradbami. Preto museli útočníci najprv dobyť vonkajšie a neskôr aj niekoľko ďalších obranných valov . Centrum / psychika / bolo treba brániť až po prekonaní ostatných prekážok. V tomto prirovnaní je treba vidieť tú okolnosť, že mnohí pacienti reprezentujú „skoro dobytú“ pevnosť a bránia už len „sídlo panovníka“. Podľa štatistík zverejnených aj v médiách bolo v roku 2013 na Slovensku z predaných liekov až 20% liekov na psychické problémy. Tu je evidentné smerovanie celkovej patológie obyvateľstva a dôkaz toho , že veľa problémov sa už neprejavuje na úrovni fyzického tela, ale na emočnej a psychickej úrovni osobnosti. Pred týmto smerovaním už dávno vystríhal svetovú verejnosť Profesor George Vithoulkas , známy grécky klasický homeopat, vo svojom prejave pri odovzdávaní Alternatívnej Nobelovej Ceny za Homeopatiu v roku 1996. Vtedy jeho hodnoteniu najviac zodpovedala americká populácia. Dnes po takmer dvoch desaťročiach už aj Slovensko vykazuje podobné štatistiky.
Skúsme sa zamyslieť aj nad druhým problémom- profilaxiou. Ak ste pozorne čítali predchádzajúce riadky , neuniklo vašej pozornosti, že stále je zdôrazňovaná individualita pacienta. Už zakladateľ homeopatie Samuel Hahnemann v 19.storčí tvrdil , že neexitujú choroby, ale konkrétni chorí ľudia. Ani klasická homeopatia nepovažuje za pôvodcu choroby baktérie, vírusy, alergény atď. príčinou je vždy nedostatočná schopnosť nášho imunitného systému vyvolať patričnú obrannú reakciu. Preto aj plošná profilaxia je z pohľadu klasického homeopata nezmysel. Žiaľ dnešný farmaceutický homeopatický biznis vyvoláva zdanie, že profilaxia je užívaním správnych homeopatík možná, ba priam nutná.
Skúsme sa zamyslieť nad racionálnosťou tohto tvrdenia. Ak vychádzame zo zásady, že podstatou homeopatickej liečby je indikovanie individuálneho- „šitého na mieru“ homeopatického lieku, tak vyššie uvedená plošná profilaxia, aj keď formou homeopatík nemá logiku. Mnohí budú oponovať, že majú skúsenosť, že pravidelným profilaktickým užívaním homeopatík sa už roky vedia brániť napríklad ochoreniu na chrípku. Toto tvrdenie je pravdivé len čiastočne. Homeopatický farmaceutický biznis je postavený väčšinou na viaczložkových liekoch /viac homeopatík v jednom podaní/. Klasická homeopatia má zásadu – v jednom čase jeden liek . Čiže z tohto pohľadu nemôže súhlasiť s týmito koktejlami namiešanými „na chrípku“ , „na pečeň“, „na alergiu“ atď. Ale prečo v praxi vidíme niekedy výsledok? Každý homeopatický liek , aj nepresne , alebo približne stanovený „nabudí“ náš imunitný systém a tento , napriek predchádzajúcej patológii dokáže podať určitý výkon. Nie je to však kvalitatívny posun , ktorý môže zabezpečiť v homeopatii len individuálna liečba stanovením individuálneho lieku. Preto aj hovoríme o homeopatickom farmaceutickom biznise. Tým, že sme nabádaní užívať niekoľko krát denne a celé balenia nepostupujeme v súlade s homeopatiou. Klasická homeopatia nepodáva lieky touto formou. Podanie je jedno rázové a dalo by sa prirovnať napríklad k programovaniu vášho počítača. Ak máme na diskete program, tak ho v počítači stačí spustiť len jeden krát. Opakované spúšťanie kvalitu programu neovplyvní. Preto klasická homeopatia nepovažuje opakované podania za potrebné a keď aj , tak vo veľmi špeciálnych postupoch v prípade chronických onemocnení. To si ale žiada veľmi skúseného a erudovaného klasického homeopata.
Preto klasická homeopatia neuznáva homeopatickú profilaxiu. Mnohí však aj na radu svojho lekára budú tvrdiť, že pomáha a nedajú sa presvedčiť. Z pohľadu menšieho zla je to vždy lepšie , ako chemický liek, ale správne to nie je. Ak máme hovoriť o správnom postupe , tak klasický homeopat je proti takémuto chápaniu budovania imunitného systému. Podávaním viaczložkových prípravkov je imunitný systém vystavený rôznorodým impulzom. Aj keď každý vzatý sám osebe môže byť prínosom, v kumulatívnej podobe hrozí skôr disharmóniou ako poriadkom. A neplatí tu tvrdenie, že homeopatia je neškodná. To je tvrdenie laikov a alibistov. Predstavte si situáciu, že si doma pustíte naraz klasickú hudbu, spolu s „ľudovkami“ a do toho nejaký „hard rock“ . Výsledok by bol ten, že asi by ste z domu utiekli. Presne to je aj výsledná reakcia vášho imunitného systému. S tým rozdielom, že nemá kam utiecť.
Klasická homeopatia má ešte jednu zásadu- tvrdí , že zodpovednosť za svoje zdravie musí prevziať na seba každý sám. A je na našom rozhodnutí prijať , alebo odmietnuť vyššie uvedenú logiku.
