Pomôžem si Wikipédiou ktorá definuje placebo nasledovne:
„Placebo (lat. placeo = páčiť sa) je zámerne neúčinné liečivo. Používa sa pri testovaní účinnosti liekov, keď sa jednej skupine pacientov podáva účinné liečivo a druhej neúčinné. Placebo vzhľadom a chuťou pripomína normálny liek (verum).
Často dochádza k placebo efektu, keď sa pacient, ktorému sa podáva placebo, vylieči, pretože verí, že mu podávajú účinný liek a organizmus zmobilizuje vlastné rezervy. Toto je niekedy využívané v psychiatrii, keď veľká časť choroby je psychogénna. Výskumom bolo dokázané, že čím väčšia je tableta, tým lepšie placebo pôsobí, a taktiež čím je tableta farebnejšia.“
Toľko citát.
Čo myslíte koľko pacientov dnes verí, že práve ten liek, ktorý mu bol najnovšie predpísaný je ten pravý? Nebudem možno vedecký a presný, ale DOSŤ. Skúsme sa pohrať s myšlienkou , ktorú síce lekári nepripustia , ale predsa. Aké percento z tých liekov , ktoré sa nám predpisujú je PRESNE na ten problém ktorý máme? Koľko je tzv. „širokospektrálnych“? Mne to pripomína časy mojej vojenskej služby. Tam nás učili strieľať zo samopalov a guľometov ... Zmysel bol v tom, že z toho obrovského množstva nepresne vypálených guliek možno jedna trafí. Toto by som prirovnal k tomu, čo sa často deje aj pri tom „širokospektrálnom“ podaní. A som presvedčený, že nielen tu.
Zaujímavé na definícii z Wikipédie je to, že spomína práve psychiatriu, kde sa to využíva. Čiže je to oblasť medicíny, kde už sa pracuje s pojmami psychika , vedomie atď. Čiže dalo by sa povedať , že z pohľadu tej „ostatnej“ medicíny je to akási okrajová oblasť – za ňou už sa nachádza viera, náboženstvo a iné streštenosti. Na strane druhej, čoraz viac je tvrdení , že veľa našich neduhov má pôvod v našej psychike a hovoríme o tzv. psychosomatických následkoch. Povedané jazykom laika - niečo, čo nie je v poriadku v našom vedomí , alebo aj podvedomí, sa prejaví ako choroba na našom telíčku. A týchto „chorôb“ je stále viac. Zase budem trochu provokovať. Čo myslíte že sú napr. alergie, nervózne kašle, rozladené žalúdky, kyseliny , vredy, astmy, psoriázy, a mohol by som pokračovať , ale to už by som naozaj provokoval. Zaujíma ma otázka, že ak pripustíme podiel našej psychiky na „chorobe,“ prečo túto chorobu liečime LEN chémiou ? Zdá sa vám otázka hlúpa? Mne až tak nie. Dnešná klinická prax nás vníma vo väčšine našich zdravotných problémov ako „fyzično“ v jeho jednotlivých častiach. Mám kašeľ – idem k „pľúciarovi“. Mám alergiu – ku kožnému atď. Pekne nás rozporcujú a podelia medzi odborníkov. Verím tomu, že všetci naozaj odborníci sú. Bohužiaľ, aj oni sú v zajatí tohto delenia a majú vymedzené / dokonca aj zákonom a predpismi/, svoje pole pôsobnosti. Preto nechcem, aby som bol pochopený tak , že útočím na odbornosť. Nesúhlasím len s tým „porcovaním“ a jeho chemickým spracovaním.
Premýšľajme ďalej. V ďalekej budúcnosti budú aj také nemocnice, kde keď prídete s problémom ,tak sa vás ujme niekto , kto vo vás ako prvé uvidí osobnosť, jedinečnosť, neopakovateľnosť – skrátka individualitu. Po posúdení celkového obrazu s ohľadom na čo najväčší okruh možných /tak fyzických. dedičných ale aj psychických / zváži tento „niekto“
čo by vám mohlo pomôcť. Jazykom našich predkov „oddelí zrno od pliev“ . A tu sa rozhodne či pôjdete tam alebo onam. Niekedy choroba zájde tak ďaleko, že naše telo si samo neporadí, preto aj to je potvrdením opodstatnenosti a zmyslu medicíny a všetka chvála , že medicína dosiahla také vynikajúce výsledky. Mňa skôr zaujíma tá druhá časť pacientov, kde sám človek je nástrojom svojho vyliečenia. Ten by tú futuristickú medicínu nezaťažil výkonmi , nepotreboval by lieky, neležal by v nemocniciach, nepostával v čakárňach , ale pri čo najpresnejšom stanovení PRÍČINY svojho neduhu a čo najpresnejším a CIELENÝM užitím lieku liečil sám seba , mobilizáciou svojich vnútorných rezerv. A samozrejme platil by si zdravotné poistenie adekvátne zárobku zdravého človeka.
Koniec snívania... Alebo nie ? Je tu predsa len nádej .Ale aj prekážka. Prekážka, ktorú by som bez preháňania nazval PSYCHOSOMATICKOU. Tú ani neobehneme , ani nepodlezieme, ani nezrútime. A ani nezakážeme . Tú si musíme vyliečiť sami.
Mojim najväčším nepriateľom som ja sám. Spriateliť sa sám so sebou je náročné. Ťažko sa klame a podvádza. Ten výtržník v našom druhom ja nám to stále odhalí a vykričí. Klobúk dolu pred tými , čo si to vypočujú a zamyslia sa. V spoločnosti sa to ale nenosí, alebo len veľmi málo z nás si to môže dovoliť. Musíš na to mať , inak za to draho platíš. Tak je to aj s našimi chorobami. Vtedy , keď pochopíme , že sme si sami zodpovední za veľkú časť toho, akí sme – vtedy začneme debatu s naším druhým ja. Vtedy pripustíme ,že aj tá „futuristická“ nemocnica nie je blbosť.
Tento článok by nemal význam, keby som nevyšiel s farbou von. Takže vrátim sa k tomu placebu. Placebo je lacné z pohľadu nákladov. Placebo je náročné z pohľadu správneho použitia. Nie je to blbosť podaná z rozmaru. Je to výsledok odbornej analýzy.
Uznávam placebo čiastočne. Uznávam v tom , že ak privedie človeka k vyzdraveniu , tak je za tým niečo, čo presne definovať nevieme, ale výsledok tu je. Čo je pre mňa dôležité – je to jav, ktorý nabúral tvrdý materializmus dominantnej farmácie a povýšenosť niektorých skupín lekárov rozoberajúcich nás na súčiastky.
Nechcem zdravotníctvo liečiť placebom. Chcem naznačiť tému a chcem aby ste sa zamysleli, či táto téma stojí za diskusiu. Mám na túto oblasť pomerne ucelený názor a chcem vedieť, či aj vy nehrešíte vo svojich myšlienkach rovnakým spôsobom .Zaoberám sa klasickou homeopatiou, ktorú väčšina neinformovaných považuje za úlet a lieky , ktoré používa označuje za placebo. Preto z tohto „placeba“ aj začínam. Pokračovanie nabudúce.
Dr.Haas Milslav PhD.
