Alternatívna Nobelova cena vznikla v roku 1980 a jej súčasťou sú dva milióny švédskych korún, ktoré sa delia medzi ocenených. Laureáti si preberú ocenenia vo švédskom parlamente 7. decembra. Cenu založil švédsko-nemecký filantrop Jakob von Uexküll z tržby za predaj významnej zbierky známok. Cenu majú dostať osoby a iniciatívy, ktoré neboli braté do úvahy pri udeľovaní Nobelových cien. Od roku 1980 porota udelila Alternatívnu Nobelovu cenu viac ako 100 laureátom.Jedna z nich patrí aj významnému gréckemu homeopatovi
V roku l996 obdržal George Vitoulkas Alternatívnu Nobelovu cenu. Tu je časť jeho prejavu, ktorý predniesol v parlamente pri prijímaní tohto prestížneho ocenenia.
Pôvodný, český, preklad Mgr. Lenky Ničkovej do slovenčiny preložila Viera Golská RSHom.
Vážená pani hovorkyňa, vaše excelencie, dámy a páni, priatelia. Rád by som poďakoval Výboru pre udelenie ceny správneho života za to, že ma poctil takýmto vyznamenaním. Týmto aktom ocenil predovšetkým samotnú klasickú homeopatiu, rovnako ako aj mojich študentov, ktorí pracovali s nadšením a obetavosťou za správne uplatnenie a vyučovanie tohto terapeutického systému.
Keď som pred 36 rokmi začal praktizovať homeopatiu v Južnej Afrike a keď sa mi k môjmu prekvapeniu podarilo vyliečiť značný počet chronicky chorých pacientov, rozhodol som sa zistiť, kde sa táto efektívna terapeutická metóda vyučuje. K môjmu neskonalému prekvapeniu, frustrácii a sklamaniu som zistil, že tento predmet sa neprednáša na žiadnej európskej či americkej lekárskej fakulte a že len akési jeho základy sa vyučujú v Indii a v Mexiku.
Čoskoro som zistil, že v celom západnom svete zostáva homeopatia okrajovou metódou, skrytou pred zrakmi verejnosti, takže tí najviac trpiaci netušia nič o jej existencii a jej blahodarných účinkoch. Počas svojej tridsaťšesť ročnej praxe som bol svedkom terapeutického pôsobenia homeopatie vo viac než sto päťdesiatich tisícoch prípadov a vytušil som, že fakt, že je toľko opomínaná, je spôsobený nevysvetliteľnou podivnosťou ľudskej povahy skôr, než zanedbávaním.
Základné pravidlo homeopatie, „similia similibus curantur“ čiže „podobné lieči podobné“ spomínal už Hippokrat .Na začiatku 19.stor. ho však podchytil a metodologicky spracoval nemecký lekár Samuel Christian Hahnemann. Keď som o homeopatii v roku 1960 počul po prvý krát, táto dôležitá terapia bola v rovnakom stave, ako ju zanechal Hahnemann pred 150 rokmi.
V roku 1963 som sa pevne rozhodol, že budem pracovať zo všetkých síl a podľa svojich najlepších schopností, aby som homeopatiu rozvinul a vrátil ju svetu, kde získa svoje pravé miesto. Vzal som na seba túto úlohu, pretože som v tej dobe pochopil, že nikto iný sa tejto práce neujme. Zrejme preto, že si nikto nevšimol, ako mnoho by homeopatia mohla pre ľudstvo znamenať. Od tej doby som venoval všetku svoju silu a energiu vzkrieseniu klasickej homeopatie, ako ju učil Samuel Hahnemann, ako i priblíženiu jej úrovne súčasnej vede so zámerom vrátiť homeopatiu svetu a dokázať mu, že homeopatia funguje. Do tejto chvíli som presvedčený, že som svoje poslanie plnil bez toho, že by som zakolísal. Po niekoľkých rokoch praxe a po tom, čo som homeopaticky liečil tisícky prípadov, som začal tieto prípady, tieto ľudské tragédie študovať. Všetci pacienti ku mne prišli pre pomoc a ja som sa snažil odpovedať na mnoho zvláštnych otázok. Od tej doby som napísal niekoľko kníh, o ktorých verím, že pomohli objasniť mnoho z toho, čo v homeopatii zostalo nevyriešené a prinieslo odpovede na mnohé z kladených otázok.
Neúnavný výskum a pátranie viedli k štrukturovaniu nového teoretického modelu, ktorý ponúka celkom nový smer a rozmer lekárskemu uvažovaniu. Myslím, že po prvý krát boli stanovené pravidlá pre „energetickú medicínu“, pre tajuplnú silu, ktorá je za všetkými lekárskymi javmi v ľudskom organizme. Vytýčil som zákony a princípy, ktoré vládnu zdraviu a nemoci. Vládnu vlastne ktorémukoľvek terapeutickému systému, aby terapeuti vedeli, či sa tým, či oným liečebným zásahom pacient uzdravuje, alebo degeneruje. Podľa tohto modelu sa svet a predovšetkým konvenčná medicína pohybujú nesprávnym smerom.
Chápem, že to znie divne, dokonca domýšľavo, keď tak silná kritika konvenčnej medicíny zaznie od niekoho, kto nemá klasické lekárske vzdelanie. Avšak fakty sú silnejšie než predsudky a sú to témy, ktoré sú tak dôležité a naliehavé, že snáď lekárske kapacity vypočujú niekoho, kto liečil viac než sto päťdesiat tisíc prípadov. Prípadov, ktoré konvenčná medicína nielen vzdala, ba ich často aj spôsobila.
Prehlasujem, že ľudské choroby nikdy konvenčná medicína neliečila správne. Naopak, liečila ich chybne, potlačením, takže pokým sa symptómy darilo zamaskovať, pravá deformácia pokračovala skryte a nakoniec bola zatlačená do centra organizmu, čím je ústredný a periférny nervový systém.
Ponúknem vám niekoľko faktov a posúďte sami:
Roztrúsenou sklerózou, chorobou, ktorá svoju obeť nakoniec úplne ochromí, trpia tisíce ľudí západného sveta. Avšak je úplne neznáma pre Afričanov, Aziatov, či Juhoameričanov, ktorí nemali to „šťastie“ stretnúť sa so západnou medicínou .Amyatropická laterálna skleróza, strašlivá choroba neuromuskulárneho systému, je taktiež pre tieto národy neznáma. Myopatiu a svalovú dystrofiu poznajú tiež len na Západe. S epilepsiou, postrachom západného sveta sa v týchto zemiach tiež málokedy stretneme. Úzkostná neuróza, nutkavá neuróza a všeobecné duševné choroby závažného charakteru, ktorými trpia milióny pacientov v západnom svete, sú u týchto národov, ktoré nevyužívajú „výdobytky“ modernej medicíny, či očkovania., takmer neznáme. Chorea a množstvo ďalších nervových systémových porúch sú im taktiež neznáme
Homeopatický model tvrdí, že všetky chronické choroby, vrátane sennej nádchy, astmy, rakoviny, či AIDS, sú výsledkom nevhodnej intervencie konvenčnej medicíny do organizmu. Imunitný systém západnej populácie sa vplyvom silných chemických liekov a opakovaného očkovania zrútil a nakoniec prepustil choroby hlbšie do ľudského organizmu, do centrálnej a periférnej nervovej sústavy.
Krátko: tento model tvrdí, že konvenčná medicína, miesto toho aby choroby liečila, je vlastne príčinou degenerácie ľudskej rasy. Jednoduchou úvahou dospejeme k záveru, že keby konvenčná medicína naozaj liečila chronické choroby, mali by sme dnes na západe duševne, emočne aj fyzicky zdravú populáciu.
Podľa tohto modelu som už v roku 1970 predpovedal objavenie sa AIDS, keď som skupine lekárov v Aténach povedal, že pokiaľ konvenčná medicína bude pokračovať v podávaní antibiotík tak, ako to doposiaľ robila, príde čas, kedy sa imunitný systém človeka zrúti a objavia sa nové nevyliečiteľné choroby. Bola to bohužiaľ presná a včasná predpoveď.
Dnes by som znovu rád predniesol predpoveď. Pokiaľ konvenčná medicína nebude počúvať čo vravíme a nezmení radikálne svoje praktiky a logiku svojho počínania v používaní chemických liekov, pokiaľ tiež nezmení smer svojho výskumu, skoro budú choroby postupovať do centra organizmu, čo je nervový systém a väčšina populácie na tejto planéte bude duševne chorá.
Nečakám, že tento teoretický model bude pochopený, či ocenený lekárskymi autoritami ihneď, ale myslím si, že od tejto chvíle neexistuje výhovorka ospravedlňujúca ignorovania takzvaných vedľajších účinkov, ktoré uvrhla na ľudstvo konvenčná terapia. Podrobné vysvetlenie toho, čo tu tvrdím bolo publikované v mojej práci „Nový model zdravia a choroby, či nový rozmer v medicíne“.
Som naozaj rád a hlboko vďačný Výboru pre udelenie ceny správneho života za to, že mi dal príležitosť vyjadriť svoje varovanie svetu a bol by som viac než šťastný, keby sa vďaka tomuto varovaniu utrpenie ľudských bytostí podstatne zmenšilo.
Som veľmi rád, že som vám mohol tieto krásne myšlienky odcitovať.
PhDr.Haas Miloslav PhD.
