A zrazu bááááááááác .........
A je to tu, rozum sa prebral, nakopol a vyštartoval a zasypáva Vás predstavami o bývalom partnerovi. Ľahká láskavá prikrývka zmizne a realita sa zmení na jednu veľkú bodavú železnú pannu, z ktorej niet úniku. A predstavy bodajú a bodajú, trýznia psychiku a budia oddelenie otázok. To začne chrliť svoj hlavný exportný produkt po stovkách – prečo? Načo? Začo ako? Kam? Otázok more, odpovedí ani kvapka.
Každý, kto prešiel traumatizujúcim rozchodom, dôverne pozná stav, ktorý opisujem. Je to ako sedieť priviazaný ku stoličke, s násilne otvorenými očami, pred ktorými defilujú obrazy viažúce sa k bývalému partnerovi a zavŕtavajú sa do duše s intenzitou diamantového vrtáku a neústupnosťou prospektora s mapou od Bonanzy v ruke. Bolesť, ktorá sprevádza uvedené, má schopnosť človeka nielen zlomiť, ale aj rozomlieť, zakopať do zeme a privaliť kameňom. Pekne ťažkým kameňom.
Niet úniku ... Consummatum est.
Myslíte? Áno, v tých ťažkých chvíľach to vyzerá ako v terminálnom štádiu nejakej zaujímavej choroby, ktorej medicínsky názov obsahuje okrem latinských slov aj oceľovú pečať fatálneho konca. A to veľmi blízkeho.
Ale ... mám pre Vás dve správy. Jednu dobrú a jednu ešte lepšiu. Ktorú chcete počuť skôr? Tou dobrou správou je, že nejestvuje okamžitý účinný liek. Že kde je v tej správe to dobré ? Nuž, pod povrchom. Tam sa skrývajú príležitosti pre vlastný rast, pre pochopenie svojho života, vnútorných nastavení, pre pokoru a sebaprijatie. Kto pochopí rozchod ako príležitosť pre vlastný rast, ten túto správu prijme ako dobrú. A môže sa plynule presunúť k správe ešte lepšej. Tá znie, že z vyššie spomínaného stavu sa dostanete. Áno, ide to. Aj keď v najťažších chvíľach sa Vám pravdepodobnosť tohto tvrdenia rovná pravdepodobnosti prežitia syrového korbáčika vo väznici plnej valachov.
Ako na to?
V prvom rade si treba uvedomiť vlastnú individualitu. Čo platilo pre susedu, ktorú jedného dňa opustil manžel, to nemusí platiť pre mňa. Môže, ale najčastejšie nemusí. Ona sa z toho dostala pravidelnou konzumáciou ľahších aj ťažších vín a sťažovaním sa postupne sa zužujúcemu okruhu kamarátok, ale mne táto metóda nepomôže, ak tie kamarátky nemám alebo nepijem.
Toto je princíp individuality a znamená toľko, že si hľadáte vlastnú terapiu. Môže ňou byť čokoľvek – od pravidelných návštev známej liečiteľky, cez čistenie čakier u jej kolegyne, kraniosakrálnu terapiu o poschodie vyššie, zmenu životosprávy, štýlu, vizáže, cez pravidelné utápanie smútku v očiach návštevníkov toho istého baru, až po vŕtanie sa v ezoterickej literatúre, či na webe. Môžete navštevovať psychológa, ktorý Vašu psychiku olúpe ako cibuľu a možno konečne zistíte prečo ste sa v tretej triede ZŠ nechali pravidelne uniesť a potajomky liali spolužiakovi vodu do vrecka s hygienickými potrebami. Zapíšte sa na tanec, najlepšie na taký, na ktorom budete pôsobiť so svojimi 15 kilami nadváhy (to kvôli zvýšenej konzumácii rýchlych cukrov ako náhrady uniknutej lásky) dostatočne bizarne. Skúšajte, hľadajte, robte so sebou čokoľvek. Len neseďte so založenými rukami.
Prečo?
Tu sa dostávame k ďalšiemu princípu – princípu nevybitej baterky. Znamená to toľko, že ak na Váš vzťah bola určená energia jednej celej batérie, tak Vás ten vzťah bude prenasledovať dovtedy, kým sa celá batéria nevybije. A to sa dá len tak, že vydávate energiu. Či už spomínanými aktivitami alebo rozmýšľaním, je jedno. Všetko je energia, aj myšlienky sú. A Vaša aktivita je to, čo sa počíta. Áno, aj sedenie doma je riešením, ale potom nečakajte, že na druhý deň je po baterke. Na vybitie energetického potenciálu určeného na Vašu lekciu plynúcu zo vzťahu má zásadný vplyv aj čas.
A čas je tretí princíp. A zrejme ten najdôležitejší. Už naši predkovia, ktorí do jednoduchých výrokov schovali múdrosť, si uvedomovali, že na niektoré veci je jediným lekárom čas. Nie kvôli tomu, že nie ste schopní alebo neschopní pohnúť vecami skôr, ale je to kvôli tomu, že Váš život je viazaný na životy, deje a situácie iných ľudí a niektoré veci sa neudejú skôr ako nedozrie čas. Veľakrát, či sa snažíte alebo nesnažíte, veci sa nehýbu z miesta, neuľavuje sa Vám, stále trpíte stihomamom, predstavami ... Ako keby Vás niekto zhora ládoval bolesťou, ktorú Vám systematicky leje všetkými otvormi rovno do duše aj srdce, aj mysle. Lenže bolesť je hybnou silou Vášho pokroku a liečenia stavu, v ktorom ste. Núti Vás robiť na sebe, premýšľať, konať.
A keď vybijete baterku, dostaví sa úľava. Niekedy to znamená aj znovu sa s bývalým partnerom stretnúť a vydiskutovať si veci. Alebo mu uprostred noci vyvolávať a pripitým hlasom sa dožadovať vysvetlenia niečoho, čo vysvetliť v podstate ani nejde. Lebo tak, ako dozrel čas na rozchod, dozrie jedného dňa čas aj na jeho prijatie.
Dovtedy Vám prajem veľa síl a kreatívnych nápadov, ako si celý ten čas ukrátiť. Verím, že prídete na niečo zmysluplné a nakoniec pochopíte, že jediný cieľ, je naozaj cesta. Užite si ju J
