O zbytočnosti eurovalu sa nebudem rozpisovať nejako siahodlho. Spomeniem len celkové dlhy krajín (za rok 2010), o záchrane ktorých sa uvažuje z prostriedkov eurovalu – Grécko 330 mld., Írsko 148 mld., Portugalsko 161 mld., Španielsko 642 mld., Taliansko 1 843 mld. Tieto údaje sú za rok 2010, medzitým sa rapídne zvyšovali. Na ručenie v takýchto objemoch by nestačil ani navýšený euroval, ani pákovaný euroval, ani žiadny euroval ! Navyše realita je taká že onen navýšený euroval neobsahuje v skutočnosti 780 mld., ale len 494 mld. Veľmi trefne sa o rozsahu eurovalu rozpísal pán Plavec. Existuje reálna možnosť, že do s.....k sa môžu dostať aj ďalšie krajiny – Francúzsko (1 591 mld.) alebo Belgicko (341 mld.). Navyše euroval založený na zárukách, je valom dovtedy, kým väčšina krajín na ňom zúčastnených dosahuje ratingové hodnotenie AAA. Už teraz tretia a štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny nedosahujú toto hodnotenie. A to sa môže v prípade mnohých ďalších krajín v dohľadnej dobe znížiť – najmä Francúzska, druhej najväčšej ekonomiky!
Nalejme si však čistého vína ! Euroval nie je o záchrane dlhov jednotlivých krajín, ale o ochrane európskeho bankového sektora, ktorý by sa pravdepodobne rozsypal ako domček z karát, ak by musel odpisovať rozsiahle dlhy v prípade defaultu týchto krajín. Na samotnej ochrane bankového sektora nie je nič zlé. My, bežní občania nechceme prísť o svoje úspory. Tu sa však dostávame k základnému ideovému rozporu medzi zdravým rozumom a európskymi politikmi. Ak je našim hlavným cieľom záchrana bankového sektora, existuje aj iné riešenie ako euraválov. Zoberme si príklad z USA a Veľkej Británie:
Quantitative easing !!! Kým Eurozóna sa snaží de facto rekapitalizovať bankový systém vysokými nákladmi za peniaze daňových poplatníkov, USA a Veľká Británia to urobili jednoducho tým, že natlačili nové peniaze. FED a Bank of England cca. strojnásobili množstvo peňazí. ECB sa uchýlila k zvýšeniu iba o približne 20-30 %.
Ako môže tlačenie nových peňazí fungovať? Za normálnych podmienok by takéto masívne zvýšenie monetárnej bázy viedlo k vysokej inflácii. Nové peniaze by sa komerčné banky snažili rýchlo rozšíriť medzi obyvateľstvo vo forme úverov. Táto kríza však nepredstavuje normálne podmienky. Komerčné banky potrebujú posilniť svoj kapitál (rezervy), aby mali z čoho odpisovať svoje dlhy (v USA straty na hypotékach, v Európe straty zo štátnych dlhopisov). Tak ako peniaze vzniknú (v komerčných bankách), tak aj zaniknú (odpísaním strát). A to je dôvod, prečo ani v USA ani vo Veľkej Británii neprišlo k žiadnej hyperinflácii, ako sa mnohí obávali.
Ak je quantitave easing profesionálne prevedené, nestojí daňových poplatníkov eurozóny takmer nič. Na rozdiel od eurovalu, ktorého účinnosť je veľmi diskutabilná a nesie so sebou obrovské náklady, ktoré musia niesť široké vrstvy obyvateľstva.
