Prvé tri reportáže by sa dali prirovnať k šíreniu poplašnej správy. Všetky tri maľovali katastrofické scenáre, ktoré nás čakajú kvôli opatreniam novej vlády. Keď prvú reportáž s podtitulkom Nákupy asi zdražejú uviedla moderátorka slovami „Ozdravovanie štátnej kasy máme na vlastnej koži pocítiť všetci“, už som tušil koľká bije. Celá reportáž zdôrazňovala zdražovanie, ktoré má prísť.
Druhá reportáž s podtitulom Ročná diaľničná známka za 50 eur, ktorá bola uvedená slovami „Studená sprcha z Ministerstva financií – vláda chce získať peniaze napríklad aj zdražením diaľničných známok“, ešte viac prehĺbila moje podozrenie o objektivite utorkových správ.
Tretia reportáž s titulkom Zdravotníctvo možno príde o peniaze dorazila moje nepríjemné tušenie, že ešte markizáckej ofenzíve nie je koniec. „Lekári bijú na poplach. Tvrdia, že sa v zdravotníctve chystá historický pokles príjmov.“, hlási na začiatok inak sympatická moderátorka. Heslá ako menej dostupná zdravotná starostlivosť, jej nižšia kvalita, dlhšie čakacie lehoty alebo konkurzy nemocníc sa tiahli celou reportážou. Samozrejme nezabudli pripomenúť na začiatku aj na konci reportáže, že zdravotníctvo má zachraňovať pacientova peňaženka a že za to všetko je zodpovedná nová vláda.
Keby som tie opatrenia nevidel a nepreštudoval oveľa skôr, tak by som ako jednoduchý občan sedel zarazený pred telkou, že čo to za neľudskú vládu máme. To, že by som ďalšie voľby volil Smer je samozrejmosťou, veď nenechám sa ošklbať nenažranými pravicovými politikmi.
Ďalšie dve reportáže sa venovali streľbe v Devínskej Novej Vsi, ďalšia rozpitvávala nafúknutý prípad BSE na Slovensku, potom nasledovali dve reportáže ukazujúce hádajúcich sa poslancov v parlamente. V tejto fáze sa Televízne noviny dostali do polovice relácie a ja som mal sto chutí utiecť z tejto krajiny čo najďalej. Zvyšok správ bol pre mňa už úplne nepodstatný. Rozmýšlal som nad tými negatívnymi informáciami, čo som práve počul. Druhú najvýznamnejšiu správu dňa – o rozkrádaní na Ministerstve sociálnych vecí už pravdepodobne každý prepočul, aj zásluhou usilovnej komentátorky, ktorá do šotu nepustila tie najdôležitejšie informácie z tlačovky ministra Mihála. Postrihali to tak, že som z toho nič nepochopil.
Spravodajstvo Markízy v utorok bolo jednostranne orientované v neprospech vládnej koalície. A nebolo to prvýkrát. Kým ich nepopulárnym opatreniam venovali tri úvodné reportáže, pričom sugestívne nafúkli ich dopady a pridali silný negatívny take-home message, prešľapu opozície sa venovali v jednej, aj tú pekne zašili na koniec medzi nepodstatné správy a spracovali ju nezrozumiteľne, aby ľudia nič nepochopili a vypršalo im to z hlavy. Utorkové spravodajstvo potvrdilo moju nevysokú mienku o slovenských elektronickým médiách. Chvalabohu, že ešte máme tlačoviny a internet, kde nájdem oveľa kvalitnejšie spracovanie a pritom z rôznych uhlov pohľadu.
