Násilie okolo nás...

Skoro každý večer v správach nepočujem nič iné ako násilie páchané na bezbranných ľuďoch, páchané na tích, ktorí si to vôbec nezaslužia a trpia za íných. Pravda je taká, že ľudia sú časom stále viac a viac na seba neľudský a stále si vzájomne ubližujú. Ako keby si ani neuvedomovali, čo všetko spôsobujú, aké veľké utrpenie musia ľudia znášať a väčšinou úplne zbytočne. Ako keby nehľadali iné riešenie problémov, ktoré ich postihujú deň čo deň, riešia ich iba násilným spôsobom, pričom si komplikujú život.

Podľa môjho názoru je neľudské niekeho napríklad zabiť za úplne banálnu vec....za to že niekomu je manžel neverný, alebo za to, že niekoho zradil najlepší kamarát....je to úplne nezmyselné a aj tak to nič nevyrieši. Pri takomto prístupe sa konflikty obmedzujú na vypäté situácie, čo ľudí núti k násliliu. Rovnoprávnosť a sociálna súdržnosť sú kostrou slobody, spravodlivosti a bezpečnosti pre ľudí na celom svete. Násilie nie je riešenie problemov a určite existuje aj iný spôsob. Lenže mnohí to iné riešenie buď nevidia alebo ho nechcú vidieť a pristupujú k nemu s odstupom a nezaujmom, lebo sa ich to netýka.

Aj keď to nerada priznávam, musíte aj vy uznať, že náslilie je v každom z nás. Hoci aj len v malom množstve, ale predsta je. U každého sa prejavuje inak, u niekoho viac, u niekoho zase menej. Je na nás ako s ním budeme vnútorne bojovať. Asi aj výchova od narodenia je podstatná.

Podstatná je aj otázka čo je to vlastne násilie..........nie je to žiadna hmotná vec, nedá sa chytiť. Raz jeden múdry človek (už presne neviem kto) povedal, že je to dôsledok hnevu a pocitu krivdy vyvolaný v našom podvedomí. Každá akcia vyvolá reakciu......v tomto prípade je to násilie, ktoré v ľuďoch vyvoláva agresiu ale aj zúfalstvo.

Keby sa ma niekto opýtal otázku, ako by som riešila násilie, asi by som mu nevedela hneď odpovedať. Ja si myslím, že v prvom rade by sa mal každý zamyslieť nad sebou, zamyslieť sa prečo je násile medzi nami také už pomaly bežné. Už sa stáva súčasťou nášho každodenného života. Možno ho niektorí ani nechcú riešiť, možno sú už unavený z nekonečného boja s násilím. Je to ako keby nikdy sa nekončiaci a neohraničený zápas ľudstva a nášho spoločného nepriateľa. Chcela by som navždy násilie buď odstrániť z nášho života alebo aspoň obmedziť ale to je asi nemožné. Bude nás prevádzať ako náš tieň, ktorého sa nedá zbaviť. Niekedy mám pocit, že pred náslilím strácame akokeby kontolu a pomaly sa nás zmocňuje......