Róbert Kaliňák na návšteve Poľska v pondelok na tlačovej besede s poľským ministrom obrany Władysławom Kosiniak-Kamyszom povedal niekoľko viet, ktoré vlastne popierajú zmysel jeho funkcie ministra obrany. Tu je doslovný prepis (stavba viet odráža určitú mieru improvizácie rečníka):
„My sme mali inváziu v roku 1968 západného okruhu Sovietskych vojsk. Keby naši rodičia začali viesť vojnu proti tejto invázii a bolo by evidentné, že ju prehráme, viacerí z nás by tu určite neboli. Tak sme mali 20 rokov neslobody, kedy sme nestratili svoju identitu, ale nakoniec, ako platí, raz ten Rus odíde. A to platí vždy. A preto si musíme dať na váhu, čo je viacej ako tisícky životov alebo schopnosť rýchlejšie uzavrieť mier.“
Čo to je, tá „schopnosť rýchlejšie uzavrieť mier“? Najrýchlejšie sa uzavrie mier, ak sa napadnutá krajina vôbec nebráni. Ak by sa mal tento prístup k obrane aplikovať u nás na Slovensku, tak nemá zmysel mať ministerstvo obrany a minúť päť miliárd na nákup tankov, vrtuľníkov a lietadiel. Mal by stačiť jeden písací stroj na napísanie pozývacieho listu a dve perá na jeho podpísanie (jedno pero ako rezerva).
V súvislosti s názorom prezentovaným Robertom Kaliňákom mi napadlo niekoľko otázok. Prečo sa zúčastňuje ,spolu s inými politikmi Smeru, osláv SNP? Veď v ňom zahynulo veľa ľudí a nedá sa povedať, že by sme v SNP získali „schopnosť rýchlejšie uzavrieť mier“. Prečo ide Fico oslavovať do Moskvy víťazstvo ZSSR nad Nemeckom, keď to víťazstvo zaplatilo životom asi desať miliónov sovietskych vojakov a približne pätnásť miliónov civilných obyvateľov ZSSR? A keď Hitler napadol ZSSR, tiež sa zdalo byť „evidentné“, že ZSSR bude porazené. Podľa logiky Roberta Kaliňáka by sme mali asi postaviť pamätník autorom pozývacieho listu z roku 1968 a každoročne pri ňom organizovať oslavy.
Mal som šesť rokov, keď sa v roku 1968 začala invázia sovietskych vojsk do Československa. A na rozdiel od Roberta Kaliňáka si nemyslím, že 20 rokov neslobody nezanechalo výrazné stopy na našej „identite“. Najlepším dôkazom o strate identity (ak nejaká bola) je to, že Robert Fico sa znovu dostal k moci, napriek tomu, že za dvanásť rokov svojej vlády sa Slovensko nikam neposunulo. Údaje o čistom priemernom príjme upravenom na základe parity kúpnej sily ukazujú, že Slováci v roku 2023 zarábali takmer rovnako ako v roku 2012. Za rovnaké obdobie Rumuni svoj príjem zdvojnásobili. Kým v roku 2013 bolo v nevyhovujúcom stave približne 9 % všetkých vtedajších mostov, v roku 2023 to už bolo 34 % z celkového počtu 8 299 mostov na diaľniciach a cestách I., II. aj III. triedy (údaj zo stránky ministerstva financií). A zhoršenie stavu sa týka nielen mostov, ale aj jednotlivých sfér spoločnosti - zdravotníctva, školstva, ...
Na záver by som okomentoval ešte jedno vyjadrenie Roberta Kaliňáka:
„Všetci vieme, kto začal vojnu. Vieme, kto porušil medzinárodné právo. To je nepochybné. My len hovoríme, že v prvých mesiacoch, kedy všetkých prekvapil odpor Ukrajiny, ako hrdinsky zastavili postup vojsk na svojom území, mohol prísť mier rýchlejšie. Na konci roku 2022, keď sa podarilo obsadiť mesto Charkov a Cherson a ruské vojská boli pod obrovským tlakom, určite by bol ten mier omnoho výhodnejší, ako rokujeme dnes.“
Tak toto je bohapusté zavádzanie. Putin by koncom roku 2022 určite nebol ochotný rokovať o mieri, lebo v tom čase nemal nič, čo by mohol doma v Rusku prezentovať ako víťazstvo alebo úspech „špeciálnej operácie“.
