Vybrať si agentúru bola asi najväčšia fuška. Je to ako, keď si vyberáte do svojho bytu novú práčku (to je veľmi dôležitá vec) a chcete, aby všetko sedelo. Cena, služby a hlavne, aby ste neskončili pri nej ako otrok. Nakoniec som naďabila na internetovú stránku jednej bratislavskej študijnej agentúry. V momente som si povedala, to je presne to, čo chcem. Jednoduché vyhľadávenie ponúk, fixovanie na mladých, zaujímavé pracovné pozície, slušné balíčky služieb, slušná cena. A k tomu dobrá grafika. Poviete si, čo dokáže dobrá práca informatika. Primeť zákazníka. Ale to už zachádzam do detailov marketingového ovplyvňovania v podnikaní. (Hups, priveľa skúšok z marketingovej komunikácie..)
V agentúre pracujú mladé baby, ktoré si s vami dajú ochotne stretnutie a rady vám všetko objasnia. Aj keď ste pôsobili pri prvom stretnutí ako jedinec, ktorý by nemal vycestovať do žiadnej krajiny, dajú vám šancu (touto cestou ich chcem pozdravovať) . Nasledovala zmluva, výber rodiny, letenka a poďme sa hurá tešiť! Ako som už spomenula, to platilo len do istého časového obdobia. Po ňom nasledovalo obdobie lúčenia (do toho sa priplietla zúfalá slečna senzibilita a citový kolaps) a už mi nebolo všetko jedno. Posledné tri dni pred odchodom boli úplná katastrofa. Ukradli mi mobil, peňaženku. Takže som si mohla vybaviť nový mobil, sim kartu, požiadať o urgentné vydanie novej platobnej karty (to činí 1000 korún) a peniažky išli ďalej dole komínom... Som človek, čo si skomplikuje rada všetko. Hovorím všetko. Na tie veci sa mi však nechce už spomínať. Jeden z dôvodov je ten, že teraz tu sedím v izbe s mačkou po poháriku vína a sviežej Marlborke a cítim sa, ako dobyvateľ Anglicka. Všetko po poriadku.
