Najskôr som sa pristavil pri kotve, ktorá stojí na nábreží, kde si človek uvedomí, že niekde treba patriť, mať svoj bezpečný prístav, kde sa dá vždy vrátiť.
Taktiež kontrast starých drevených plachetníc a obrovského trajektu v prístave ukazuje veľký skok v histórii moreplavectva a jeho vývoj.
Ale dominantou tohto mesta nie je prístav, ale nádherná ukážka architektúry, zatočená budova, na ktorej vidíme, že aj nové a vysoké dominanty miest, môžu byť rovnako krásne ako účelné. A na túto konkrétnu budovu môžu byť obyvatelia náležite hrdí.
Pár krokov od prístavu sa nachádza jedna z ďalších kultúrnych pamiatok, ktorá zobrazuje švédskeho kráľa, ako víťazne kráča na koni.
Kúsok ďalej som si zahral s miestnou kapelou, ktorej vôbec nevadí, ak hráte falošne, a dokonca sa ani nesťažovali, že im môžem pokaziť celkový dojem.
V ten večer, ktorý som tam trávil sa hral prípravný futbalový zápas medzi domácimi a reprezentáciou Chile, to znamená, že všetky terasy, kluby a reštaurácie boli plné priaznivcov, takže som sa zaradil k nim na tento čas aj ja. Spoločne sme sa tešili, taktiež spoločne popíjali, a na záver po skončení zápasu, keď futbal vymenili mladí hudobníci, aj sme si spolu zaspievali.
P.S. Pri nočnom návrate na hotel som si predstavoval, či by som sa rovnako pohodovo a bezpečne cítil i v našich nočných mestách......
