Dovolil som si začať týmto citátom, ktorý je veľmi aktuálny, hlavne v dnešnej uponáhľanej dobe.
Každodenne sme zaplavení obrovským množstvom nových informácií, nových problémov, mnohých situácii, ktoré nás obklopujú a treba ich riešiť.
Pri takom objeme sme nie vždy schopní prijať a absorbovať to, čo sa nás týka, a zvyčajne býva ťažké oddeliť to, čo má pre nás skutočný význam, od toho, čo je iba nepodstatné.
V tomto čase, kde už všetci čakáme na oteplenie, a to nie len vonku, ale aj v našich medziľudských vzťahoch, ešte vždy máme čas sa pozastaviť a popremýšľať, ešte stále si môžeme ukradnúť chvíľku pre seba a pre svojich blízkych, a to nie iba v tých bežných veciach, ale aj v tom, načo nám zvyčajne nestačí „čas“.
Práve dnes doobeda, v čase prípravy obeda, mojej manželke zazvonil telefón, a podľa otázky „Kto?“ a následnej reakcie plačom som pochopil, že to nie je dobrá správa. Na druhom konci linky bola jej matka, ktorá oznámila, že v ich rodnej dedine zomrel na infarkt kňaz, človek ktorý mal 36 rokov, a bol plný elánu a nových myšlienok a nápadov, ako pomôcť ľudom okolo seba. Jeden z tých aktívnych, ktorý nikdy nepovedal teraz nie, ešte počkajte, alebo nie nedá sa.
Sám som s nim bol v kontakte, keď sme spolu s mojou nastávajúcou potrebovali riešiť otázky okolo svadby, a zanechal vo mne dojem plnohodnotného človeka, a to som s ním bol iba krátko.
To aký smútok doľahne na jeho dedinku a jeho ľudí ani nevravím.
Česť jeho pamiatke.
Tak ako som začal citátom, aj citátom končím:
"Večnosť je pred nami, večnosť je za nami, a pre nás ostáva len chvíľa medzi večnosťami." (Jan Sztaundynger)
Tak ju strávme čo najkrajšie...
