Áno, nie je to tak dávno, čo sme zasnívane snívali o spoločnom živote a našej budúcnosti, a ani sa to nezdá a už je to tri roky od dátumu našej svadby.
Nebudem písať o dobrom, a už vôbec nie o zlom čo nás stretáva, ja chcem povedať iba jedno veľké ĎAKUJEM...
A za čo?
No predsa...
za lásku – ktorú každým dňom dostávam
za dcérku – a za to, čo pre ňu robíš
za syna – teda dúfam, že dieťa pod srdcom je syn...
za trpezlivosť – keď sa ponáhľaš a ja si dávam na čas
za pochopenie – futbal je občas prednejší, no ty to chápeš
za úprimnosť – je to základ fungujúceho vzťahu
za nežnosť – ktorú si dávame
za pohodu – ktorú vytváraš v rodine
za obetovanie – aj keď nevládzeš, vždy sa premôžeš
za silu – keď sme chorí, a ty robíš horúci voňavý čaj
za ochotu – vstať aj 5x v noci a nefrflať...
za radosť – ktorou nás obdarovávaš
za úsmev – aj keď sa necítiš príjemne vždy sa vieš usmiať
za Teba – že sme sa stretli...
Iste je ešte veľa vecí, za ktoré by sa patrilo poďakovať a som si istý, že ty o nich dobre vieš.
Chcem povedať iba jedno – som rád, že som ťa stretol, že sme manželia, a keby som sa dnes mal rozhodovať opäť, tak by som zasa povedal ÁNO...
A verím, že aj ty...
Ešte raz - pekné výročie...
Tvoj manžel...
