...ceril hrozné zubiská, zlostne vrčal. Všetky psy v zrkadlách robili to isté: cerili zuby a vrčali. Pes sa zľakol takéhoto sveta a skuvíňajúc začal utekať. Behal dookola tak dlho, až od únavy zomrel.
A bolo by stačilo tak málo, aspoň raz priateľsky zakývať chvostom. Všetky jeho zrkadlové odrazy by sa mu odplatili radostným obrazom...
Túto bájku som objavil pri čítaní jednej úžasnej knihy, ktorá mne, a sprostredkovane teraz aj Vám, spríjemňuje život, a neprestáva ma inšpirovať do nových a nových dní.
Tak aj my skúsme vo svojich dennodenných starostiach aspoň občas neceriť zuby a nevrčať, ale skúsme sa usmievať a tešiť z každého nového dňa.
Žime si naplno svoj život a spríjemňujme ho aj svojim blízkym a priateľom.
Potešme ich dobrým slovom, pohladením, úsmevom a kladným pohľadom aj na ťažké a nie práve príjemné veci.
Ono sa nám to raz určite vráti.
Príjemnú nedeľu a úspešný nový týždeň.
Záverom jeden citát:
„Dobré slovo nič nestojí, a predsa je najkrajším darom.“ (Daphne du Maurier)
