Hľadáme niečo, čo by malú potešilo a zaujalo. Chceme, aby sa zbavila pocitu osamelosti.“
„Veľmi ľutujem,“ usmiala sa predavačka, „ale rodičov nepredávame.“
Tento malý príbeh, ktorý som si požičal z knihy, mi pomôže ilustrovať tvrdosť a náročnosť dnešnej doby.
Denne som vo svojom blízkom, i vzdialenom okolí svedkom obdobných situácií, kde sa v prvom rade pozerá a zohľadňuje materiálny prospech, úspechy v profesionálnej sfére, kariéra, kamaráti, jednoducho vždy je niečo prednejšie ako naše vlastné deti, náš životný partner, naši rodičia.
Isteže sa dá namietať, že v dnešnej uponáhľanej dobe, kde sa všetko meria mocou peňazí a úspechu, je ťažké spomaliť, a venovať sa aj nemateriálnym veciam, ale treba sa o to aspoň pokúsiť.
Je oveľa ťažšie venovať dieťaťu lásku a porozumenie, ako ho „zavaliť“ novými a novými hračkami.
No myslím, že sa nemýlim, ak poviem, že čas ktorý svojim blízkym venujeme, sa nám mnohonásobne vráti.
Pre začiatok úplne stačí maličkosť: povedať „mám ťa rád,“ a potešiť sa aj z drobností, ale hlavne spolu s dieťaťom.
Skúsme povedať, a verte, že sa to dá, vypnem mobil, zabudnem na prácu, a teraz som tu len a len pre teba. Prečítame si spolu niečo, alebo len tak budeme skákať po posteli, či tancovať, alebo iba sedieť a chápať jeden druhého.
Týmto si začíname budovať niečo oveľa cennejšie, ako sú materiálne statky, a to lásku dieťaťa.
Verte, že zdieľať radosť spolu s dieťaťom, je to najkrajšie.
Prajem Vám všetkým pekný víkend a veľa krásnych chvíľ...
